baňa -e ž. priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda: b-e na zlato; b. Dolina; pracovať v b-i; zlatá b. i pren. zdroj veľkých príjmov;
banský príd.: b. priemysel; b. inžinier; b. plyn
baňa bane baní ž.
Baňa Bane ž.
obec na východnom Slovensku v Stropkovskom okrese severozápadne od Stropkova;
Bančan -na pl. N -nia m.;
Bančanka -ky -niek ž.;
banský -ká -ké príd.
Baňa Lucia Bane Lucie ž.
časť obce Medzev;
baňa1 bane baní ž. ▶ umelo vyrazený priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda a pod.: povrchová, hlbinná b.; uhoľné, rudné bane; bane na železo, na zlato; b. na štrk; pracovať v bani; fárať do bane; hovor. zastaráv. ísť do baní ísť tam pracovať ◘ fraz. zlatá baňa bohatý zdroj príjmov
baňa2 bane baní ž. štud. slang. ▶ nedostatočná; syn. guľa: dostať, chytiť baňu; zase vyfasoval baňu z fyziky
Nová Baňa Novej Bane ž. mesto na strednom Slovensku v Žarnovickom okrese juhozápadne od Žarnovice;
Novobančan -na pl. N -nia m.;
Novobančanka -ky -niek ž.;
novobanský -ká -ké príd.
päťka 1. číslo, číslica päť; niečo označené číslom päť • pätorka: cestovať päťkou, pätorkou; bývať na päťke, pätorke • nedostatočná (známka v školskom hodnotení): dostať z fyziky nedostatočnú • štud. slang.: guľa • baňa
2. p. pätica1
baňa1, -ne, -ní ž. miesto, jama, priehlbenina (obyč. pod povrchom zeme), kde sa dolujú rudy a uhlie: rudné b-e, uhoľné b-e, b-e na železo, na uhlie, na zlato; hlbinná, povrchová b.; b. Mier; pracovať, kopať v b-i; hovor. ísť do baní t. j. pracovať; pren. zlatá b. bohatý zdroj (obyč. príjmov); pren. celá baňa pobavenia (Fel.) hojnosť; otvoriť baňu radostí bohatú (Sládk.);
banský príd.: b. priemysel, b. inžinier, b-é mesto; hist. b-é právo, b. súd; b. plyn vznikajúci v baniach
baňa2, -ne, -ní ž. hovor. niečo baňaté, klenuté; veľká guľatá nádoba al. fľaša: b. kostola kopula, sklenená b.; bás. nebeská b. (Hviezd.), nebies b. (Vaj.) obloha
baňa1 ž. csl priestor pod zemou al. na povrchu, kde sa ťaží uhlie, ruda, kameň ap.: V bani ho prisipalo (Rochovce ROŽ); Už mi nižd neostáva, len do bane id robit (Val. Belá PDZ); Baňa na kemeň je pri hore (Návojovce TOP); Po skale sa choďievalo do baňí (Medzibrodie n. Or. DK); Štrkové jami, dze sa vibírá štrk, je bana (Blatné MOD); Ale hlopi mušeli hodzic na banu, ked jag daleko, ta vždi lem pešo (Hnilec SNV); No a potim bulo veľo i na banske drevo, na baňu do Handlovej (Smižany SNV); Kameňe na chižu sebe ľudze lamaľi sami v baňi (Dl. Lúka BAR) L. žabičnie baňe (Málinec LUČ) - na dolovanie kremeňa F. aj najvaččá baňa sa len kedisi prebere (Bošáca TRČ) - všetko má koniec, hranicu, dno; mislíš, že ja mám banu na penáze? (Lukáčovce HLO) - neobmedzené a ľahké príjmy; co śe baňa z vami rozbila? (Dl. Lúka BAR) - odkiaľ je vás tak veľa; zlata baňa (Brezina TRB) - zdroj príjmov
baňa2 ž. niečo guľaté, klenuté, baňaté a. jtrenč zastar. zo slamy upletený kôš na múku: baňa (Bošáca TRČ) b. sklenená al. hlinená nádoba, fľaša ap.: Mali zme plnú banu slivovice, ale sa nám jakosi vipariu̯a (Turá Lúka MYJ); baňa na lampu (Rozbehy SEN) c. myj prútený al. doštený holubník: Janko si spravil z desék jennu banu pre holubi (Vaďovce MYJ) d. okrúhla strieška na štíte domu, halka: baňa (Papradno PB) e. vybitá diera na ceste: baňa (Šuľa MK) f. hrnčiarska pec: bana (Šivetice REV) g. opuchlina, hrča: Kelú banu mám na hlave! (V. Rovné BYT) F. ruka mu spuchla jag baňa (Dl. Lúka BAR) - veľmi opuchla
baňa1 ž 1. miesto, jama (obyč. pod povrchom zeme), kde sa dolujú rudy; banský závod: on pro pilnu robotu na banach moich nemosz od robotnikov odgeti (LIPTOV 1546); w bany roboty nemel (ŠÁŠOV 1565); banu zlatnu, predmenovanu baniu ktel stolnu podhnati (BOCA 1575; 1610); czissa pozlatysta, w prostridku banya z hawyariky (s. l. 1737) imitácia práce v bani; metalowe bane na kovy; Parya (:mesto:) znamenita od báň mramorowych (KrP 1760); medénne ssachti, baňe; olowná ssáchta, -baňa (KS 1763); železná banna (AP 1769) na železnú rudu; wozyme y kamene, ponewač na hotare našim je banya kamenna (KENDICE 1772) kameňolom; stawag hore, na banyu klopagu (KC 1791) klopačkou oznamujú začiatok práce v bani; w solnych banech sol rubagj (WSt 18. st) na soľ; miniana: cynobrowa bane (DSL 18. st) na surovú rumelku 2. jama, priehlbina: gsme oba dwa wipukaný, oba dwa též zerzawini baňu w lícách zgewugeme (BA 1789) P. tpn Bana (B. ŠTIAVNICA 1217 CDSl); Castrum Bana (pri Piešťanoch 1226 CDSl); -ský príd k 1: (Turek) že by neraboval na banské mesta (FIĽAKOVO 1562 E); P. Zlatnjk negaky handel bansky poczal (KREMNICA 1575); z banskym strogiom rucznycza (LIETAVA 1633); loga banskiho funtou 8 (ZVOLEN 1651) baranieho; funti wiedenske aneb banske (B. BYSTRICA 1692); wssu bansku čelad (B. BYSTRICA 1695); banye gedna od druheg ma byt na sedem sgach banszkich (OCHTINÁ 1697 E); nassy bergmistrowe a banssty richtary (MB 1701); trim banskim komoram zaplatili (VIEDEŇ 1702); obecný bergordnung nebo bansky poradek; pravo banske v slovenskem jazyku obsahnute; skusenych banskich ludi a haviarou (MB 1759); L. hyle pak aneb kasti magu w sebe mity miry 5 banskich paari aneb 20 cossickich stwerty (s. l. 17. st GB); viride montanum: banske zelené (TT 1745) farm zelená rumelka; (je treba) všetky štufý spravedlivu bansku šnuru rozmerat (MB 1759) dĺžková miera cca 13,3 m (7 siah); wezmi cynobru banskeho (HT 1760) rumelky; (Boh) mne z milosti gwerkem aneb banskym pánem učinil (LZ 1775) majiteľom baní, ťažiarom; (vezmi) smoli, sstoraxu a banskeg barwi (PL 1787) rumelky; wesmy szadla stareho, banskeho midla (RO 18. st) mastenca
baňa2 ž 1. guľatá nádoba so zúženým hrdlom; fľaša: sklenycze probierske, kterym rykagy bane (VAŽEC 1585); (ľudia) pigj z bany winnych (CO 17. st); angel čeká s tau zlatau bani, zda by co wonného mohl od tebe mjti a do té zlaté bane tobe to schowati (Pie 18. st) 2. hrča na strome: spatril malički ssťep, kterí mal na sebe weliké baňe (DS 1795) 3. kopula: telo Hektorovo posadyly na zlaté stolicy a zawesyli nad wrchom hlawy geho báni zlatau (HI 18. st); -ečka dem expr k 1: guttulus: wodna nadoba, banečka (KS 1763)
banečka p. banka1, baňa2
banský p. baňa