burián, -a m. ľud. najväčší zvon na veži: Budem ako zvony na zvonici — od buriána po cingálok. (Jes-á)
buran i burian1 m. i ž. (buraň) turč, pohron, gem, vsl zelina najmä v kultúrnom poraste, burina: Ovez buu̯ sami burian (Švermovo BRE); Ľiďej boží, trhajťe tód buran s tech krompľí! (Málinec LUČ); Naznašajú keľo buranu, že sa dvíha ako dáki násip (Tis. Hámor RS); Buraň zadušila zarno (Smižany SNV); Uš podľe teho, že jake mal zarno, pulne buraňu, bulo vidno, jaki je gazda (Gregorovce SAB); Burian mi muśela vitarhac (Niž. Hrabovec VRN); Naňeše (sliepka) abo pod buraňom, abo pod dajaku slamu (Kokšov-Bakša KOŠ)
buriak i burian1 m. turč obyč. mn. č. odroda červených zemiakov: buriaki (Slov. Pravno MAR); buriaňe (Necpaly MAR)
burian1 p. buran
burian2 m. turč najväčší zvon na zvonici: burijan (Mošovce MAR)