bunčiak m. 1. strspiš obyč. mn. č. sorta veľkých zemiakov: U naz najľepši narosnu bunčaki (Spiš. Štvrtok LVO); A som śe totih gruľoh ojedla a buňčakoh (Buglovce LVO) 2. obyč. mn. č. strspiš halušky zo surových strúhaných zemiakov: Buňčaki su najľepše na slaňiňe (Studenec LVO); Bunčaki śe robia zo slatku alebo s kvaśnu kapustu (Spiš. Štvrtok LVO) 3. strspiš expr. silný tučný človek: Bul priglupi, aľe dobri bul bunčak! (Spiš. Podhradie LVO); Takeho buňčaka češko rucic o źem (Studenec LVO)