Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

buchta -y -chiet/-chát ž.

1. plnený koláč z kysnutého cesta: tvarohové, makové, pečené, parené b-y

2. expr. malá tučná žena; pohodlný, pasívny človek: vzal si takú b-u

3. hovor. expr. buchnát: dostať b-u do chrbta;

buchtička -y -čiek ž. zdrob. k 1: → dukátové b-y

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
buchta ‑y ‑chiet/‑chát ž.; buchtový; buchtička ‑y ‑čiek ž.

buchta -ty buchiet/buchát ž.

buchta1 -ty buchiet/buchát ž.menší plnený koláč z kysnutého cesta pečený v rúre al. uvarený nad parou: maková b.; b. s lekvárom; buchty na pare, parené buchty; piecť buchty; Potom prišla na stôl i tvarohová buchta. [F. Hečko]buchtička1 -ky -čiek ž. zdrob.: formovať okrúhle buchtičky; kuch. dukátové buchtičky ▹ neplnené malé pečené kúsky z kysnutého cesta poliate vanilkovým krémom al. vínnym šodó

buchta2 -ty buchiet/buchát ž. 1. expr., často pejor. ▶ nepríťažlivá, zanedbaná žena: Z triednych krások sa stali hrozné buchty. [InZ 1999]; Vo svojom postavení potreboval reprezentačnú ženu, a nie buchtu, čo by mu doma vyvárala a vyšívala. [Vč 1984]
2. hovor.dievča, mladá žena: bol s buchtou v kine; otáča sa za každou buchtou; chodiť za mladými buchtami
buchtička2 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: zoznámili sa so sympatickými buchtičkami

buchta p. úder 1


úder 1. prudké narazenie, udretie niečoho na niečo; takto spôsobený zvuk: údery palicou, pravidelné údery srdca, údery hromu; pocítiť silný údernáraz: dostať náraz do nohyzásah: zásah päsťou do tvárehovor. rana: dostať ranu do hlavyexpr.: buchnátbúchanecštuchanec (úder päsťou do chrbta): dať niekomu buchnát, štuchanec do rebierhovor. expr. buchtadet. packa (slabší úder): dať dieťaťu packu na dlaňexpr. štulec (Jégé)expr. drganec (Gráf)hovor. expr. šupa

2. p. útok 1 3. p. katastrofa, tragédia 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

buchta, -y, -chiet/-chát ž.

1. koláč z kysnutého cesta: makové, lekvárové b-y; pečené, parené b-y;

pren. pejor. a) o malom človeku (obyč. o dievčati); b) o nesmelom človeku: malá ako buchta (Tim.); Dievka vám je ako koza šuta medzi rohatými. Buchta taká! (Tim.)

2. hovor. úder päsťou do chrbta, buchnát: Zasadí hodnú buchtu po chrbte Faustovi. (Záb.); počnú im sypať buchty (Ráz.);

buchtový príd.: b-é cesto;

buchtička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

buchetka p. buchta


buchta ž.
1. miest. strsl i zsl kysnutý koláč plnený lekvárom, makom, tvarohom a pod.: Buchta je koláč a donútra sa zavine mak, lekvár, sír, orechi, bola okrúhla, podlhovastá aj štvorhranná (Pruské PCH); sirová buchta (Brhlovce LVI, Výčapky NIT); tvarohová buchta (Povrazník BB); buchta zo sirom (Soľ VRN); buchta s tvarohom (Čierny Balog BRE) buchta (Dechtice TRN, Štefanov SEN, Stupava BRA)
2. tek, zsl menšie pečivo z kysnutého cesta plnené makom, lekvárom, orechami al. tvarohom poukladané na plechu a upečené v rúre al. pripravené v pare: Upiekla son ván buchtou, aľe ňie abi sťe sa chiťeľi do tepľich! (Pukanec LVI); Každú stredu a piateg zme piakli buchti f trúbe sirové, lekvárové, orechové, makové - kedi zme čo mali (Pruské PCH); Ze slifkovím lekvarom robíme buchti na pare (Čataj MOD)
L. mariša buchta (Siladice HLO) - parená dolka
3. miest. zsl obyč. mn. č. štedrovečerné jedlo z pokrájaných žemieľ ap., ktoré sa obarili a osladili medom, posypali makom, príp. boli lekvárom plnené; opekance: Po téj polívke kapusnéj dala bapka buchti makové (Ardanovce HLO); No a potom buchti makové moseli bit (Bučany HLO); vánočné buchti (Lančár PIE)
L. rováškové buchti, Ježiškové buchti (Bojničky HLO) - z nakrájaného domáceho pozdĺžneho pečiva rovášika
4. gem pečivo z vyprážaného sladkého kysnutého cesta, pampúšiky, šišky: Pražím buchťi, bo pajďemo na kršťeňia (Revúca)
F. okrúhla ani buchta (Krokava RS) - tučná
5. obyč. mn. č. ovocná knedľa zo zemiakového cesta: Ja varievan za vanďeľ sliukovích buchiet, moji chlapci zeďia aj po triccať (Návojovce TOP)
6. kys obyč. mn. č. kaša
a. z hrubo zomletého zrna, krúp: Ti buchti robeli z ikrice, to sa zošrotovalo, varelo, to sa nazivali buchti - taka kaša (Riečnica KNM); Buchti boli z jačmenej muki, dobre ih vimieseli, vipraželi, potom na lišku brali a mačali v masti z oškvarkami (St. Bystrica KNM)
b. zo zemiakov
L. puchorkove buchti (St. Bystrica KNM) - jarné jedlo z rozotretých zmrznutých zemiakov, čo sa nájdu pri oraní na jar
7. obyč. mn. č. halušky z rozvarených zemiakov zahustených múkou, posypané makom al. tvarohom: buchte (Príboj MK)
8. pejor. tučná žena: Tvoja žena je taka buchta (Markušovce SNV)
9. druh plnej okrúhlej a vypuklej vzorky na výšivke: A zaz biu̯o tak jag buchta šité (Hlboké SEN); višívané na buchti (Brestovany TRN)
10. spodná nádoba na petrolejovej lampe, banka: buchta (Žaškov DK)
11. priev vlasy zapnuté do uzla: U náz hovoríme ňie kontuľa, aľe buchta (Prievidza)
12. buchnát, úder päsťou (obyč. do chrbta): Ňejeduj, dostaňež buchtu do chrpta! (Bodorová MAR); Virazila jéj dich s tú buchtu (Šurany NZ); Taku mi buchtu dal, až u mňe geglo (Humenné)
13. zried. snehová guľa: buchta (Jenkovce SOB); buchetka ž. zdrob. expr. k 2: Buchéteg makovíh ín spravili (Ružindol TRN) k 3: Ježiškové buchetki (Bojničky HLO) k 4: Buchetki boli lebo sirové, lebo krupicové (Hor. Orešany TRN) k 9: Višívali na buchetki (Brestovec MYJ); buchetka (Kostolné MYJ)

buchta ž druh koláča, pečiva, obyč. plneného: scriblita: buchta, baba (NP 17. st); vhodil geg misku z buchtami na hlavu (KC 1791)
P. atpn Buhta filius (v Bratislavskej 1253)

Buchta Buchta
buchta
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) buchta
G (bez) buchty
D (k) buchte
A (vidím) buchtu
L (o) buchte
I (s) buchtou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) buchty
G (bez) buchiet
G (bez) buchát
D (k) buchtám
A (vidím) buchty
L (o) buchtách
I (s) buchtami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko BUCHTA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 340×, celkový počet lokalít: 97, najčastejšie výskyty v lokalitách:
SKALICA, okr. SENICA (od r. 1996 SKALICA) – 33×;
KRÁSNO NAD KYSUCOU, okr. ČADCA – 23×;
HRBOLTOVÁ (obec RUŽOMBEROK), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 18×;
ZÁKYSUČIE (obec KRÁSNO NAD KYSUCOU), okr. ČADCA – 16×;
DOLNÁ TIŽINA, okr. ŽILINA – 15×;
RATKOVSKÉ BYSTRÉ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 11×;
STUPAVA, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 11×;
ČERNOVÁ (obec RUŽOMBEROK), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 9×;
REVÚCA, okr. ROŽŇAVA (od r. 1996 REVÚCA) – 9×;
RAČA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu