brna brny bŕn ž.
brna brny bŕn ž. ▶ tmavohnedé zviera, obyč. krava al. kobyla
brna, -y, bŕn ž. nár. tmavá, tmavohnedá ovca, krava al. kobyla (Hviezd.)
brna ž. i brno m. strsl zviera tmavej, tmavohnedej farby (najmä kôň, vôl, krava): Ďe si kúpiu̯ toho brnu? (Bodorová MAR); brno (Prievidza); brna (Pucov DK, Ploštín LM, Dol. Tisovník MK)
brno p. brna
brna, brno m kto je tmavý, počerný, brnavý: P. atpn prisel Brna na prozbu pana (RUŽOMBEROK 1576); Andreas Brno (OČOVÁ 1722)