bradáč -a m. bradatý muž
bradáč -ča pl. N -či m. (o človeku)
bradáč G a A -ča pl. N a A -če m. (pes)
bradáč1 -ča pl. N -či m. ▶ bradatý muž: sympatický b.; Začal sa vítať s akýmsi bradáčom, ktorý pri vernisáži stál na čestnom mieste. [A. Hykisch] ▷ bradáčisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.
bradáč2 -ča pl. N a A -če A hovor. i -čov m. ▶ pes s čiernou al. čiernostriebornou srsťou s hustou podsadou a dlhými chlpmi na nohách a na hlave: chov bradáčov; bradáče sú tvrdohlavé psy; kynol. b. malý používaný na vyhľadávanie drog ▷ bradáčik1 -ka pl. N a A -ky m. zdrob.: za bránou štekal malý b.
bradáč, -a m. bradatý muž, muž s bradou: b. s fúzami (J. Kráľ), b. fúzatý (Ráz.)
bradáč i bradák m. (brädák) čiast. strsl, jtrenč kto nosí bradu, bradatý človek: Brädáka bi zme nezali do partie, tuná neradi chlapa z brädou (Val. Dubová DK); S takín bradáčon son ja chodiť ňeksela (Pečenice LVI); bradáč (Bošáca TRČ)
bradáč m bradatý človek: naskač tak, pissný bradaču (TP 1691); weliki bradacs (ML 1779); P. atpn Martinus filius Bradach (v Michaiovciach 1437); Ladislaum Bradacz ( 1461); Ambrosius Bradach (TRUBÍN 1572 U1); -ek dem expr: barbatulus: bradáček (WU 1750); barbatulus: bradáček (KS 1763)