borák -ka pl. N -ky m.
borák -ka pl. N -ky m. ⟨strlat. ‹ arab.⟩ ▶ jednoročná bylina s drsnou stonkou a kopijovitými listami s drsnými chĺpkami, s modrými kvetmi, niekedy pestovaná ako liečivá a medonosná rastlina al. ako zelenina: vysievať b.; liečivé účinky boráka; bot. b. lekársky Borago officinalis
bôrak p. borák2
borák1 m. (borok) expr. poľutovaniahodný človek: Borok džecko, teľo strupov malo po čeľe, že še ňebylo ľza na ňeho dživač (Klokočov ČAD); borak (Orkucany SAB); boráčik m. zdrob. expr.: Ta co, ti boračku, dze ti śe hrabeš? (Orkucany SAB)
borák2 i bôrak m. druh jedlej huby rastúcej pod smrekmi, bot. masliak obyčajný (Suillus luteus): Samé boráki sa mi trafeli (Brezová p. Brad. MYJ); buorak (Prievidza); bórák (Adamovce TRČ); borák (Kovarce TOP)
borok p. borák
borák [-ák, -ág] m lat bot b. lekársky Borago officinalis: borág mocz ma (srdce) posilnowati a občerstwowati (MT 17. st); borak gest bylina obeczna ostra a bodlawa (HL 17. st); borak srdce, krew y duchi od nakazenj zachowawa (RN 17.-18. st); -ový príd: wezmy borakoweho kwetu (RT 17. st); borákowa woda; borakowý zoft (TT 1745)