bolvan, -a m. nár. pejor. leňoch, povaľač, zaháľač: Robiť nebude a bolvana chovať nebudú. (Taj.)
balvan i bolvan m. (bálvan, boľvan) 1. miest. csl veľký kameň: Takí bálvan ňepohňemo (Kociha RS); F Tatráh jesto velkia balvani (Kameňany REV); balvan (Bobrovec LM, Koš PDZ, Koniarovce TOP); boľvan (Humenné) 2. väčšie (zviazané, zlisované) množstvo niečoho (napr. slamy, sena, prútia ap.); viazanica, zväzok: Balvane to len ščúl robá, slamu prešujú do balvanóv (Siladice HLO); Navázau̯ si bolvan ďaťelini pre zajácov (Bánovce n. Bebr.); A to do takíh balvanou sa dvaccaď lebo peďadvaccať tích snopčekou uvázalo (Svätoplukovo NIT) 3. modr obyč. mn. č. veľké tmavé mračno: Ke_ca valá balvane, mračniská, bude búrka (Modra); Snahové balvane su bílé - budú padat krúpi (Blatné MOD); bolvanček m. zdrob. k 2: Dala bolvanček slami, troška rážďá, založila a sťela začaď variť (Lapáš NIT)
bolvan, boľvan, bolvanček p. balvan
bolvan p. balvan