bojko -a mn. -ovia m. trocha expr. bojazlivec
bojko -ka pl. N -kovia m.
bojko -ka pl. N -kovia m. ▶ nesmelý, bojazlivý človek; syn. bojazlivec: veľký b.; Na duchov či mátohy si nepotrpel a bojkov nemal rád. [M. Urban]; Ty si hrozný bojko, vyčítala mu s hnevom, taký veľký a bojíš sa áut. [E. Farkašová]
bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanec • ustrašenec • uľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramot • opatrník • opatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatne • zbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelec • expr.: bojko • strachopud • straško • strachoš • trasorítka • pejor. baba • hrub.: posran • posranec • zasran • sraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou
bojko p. bojazlivec, zbabelec
zbabelec zbabelý človek: ušiel ako zbabelec • ustrašenec • bojazlivec (bojazlivý človek) • trocha expr. bojko • expr.: trasorítka • strachopud • strachoš • straško • pejor.: posero • baba: Nebuď baba! • hrub.: sraľo • sráč
bojko, -a, mn. č. -ovia m. bojazlivý človek, bojazlivec: Kapitán Luka nebol bojko. (Kuk.) Chlapci sa stavili o liter vína, že Ďuro nevyjde ako taký bojko teraz na túreň a nezazvoní na večer. (Tim.)
bojko m. strsl, jzsl expr. bojazlivý človek: Čo sa už zasik bojíš, ti bojko? (Košťany n. Tur. MAR); Ňeboj, bojko, sám som f strachu (Rim. Píla RS); To je, reku, bojko, bojí sa aj vlasného ciéna (Brestovany TRN); Takého bojku bich nesceu̯a za muža (Kuchyňa MAL)