boháč -a m. bohatý človek: dedinský b.;
boháčka -y -čok ž.;
boháčsky príd.
boháč -ča pl. N -či m.
boháč -ča pl. N -či m. ▶ bohatý, majetný človek; op. chudák, bedár: veľký b.; luxusný hotel pre boháčov; z chudobného sa stal b.; rebríček najväčších svetových boháčov; zdravo sa nemusí stravovať len b.; Keď má možnosť vybrať si boháča, nevyberie si trhana. [M. Figuli] ▷ boháčisko -ka pl. N -ká G -čisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. expr.: Koľké boháčisko sa z neho stalo. [F. Hečko]; boháčka -ky -čok ž.
boháč bohatý, majetný človek (op. bedár) • magnát: olejový boháč, magnát • milionár: milionári bohatli a malí akcionári strácali • kniž.: magnáš • krézus • pejor.: nabob • kapitalista • buržuj: vidí v kapitalistoch iba pupkáčov so zlatými retiazkami • subšt. pracháč: vraj nič nemá, a pozri, aký pracháč sa z neho vykľul • zbohatlík • hovor. expr.: zaperenec • zazobanec (kto rýchlo a obyč. nečestne zbohatol): z chudáka sa podfukmi stal zazobanec • pejor. pupkáč
boháč, -a m. bohatý, majetný človek: dedinský b., veľký b.;
boháčka, -y, -čok ž.;
boháč m. csl bohatý, majetný človek: Tu bolo paru hrubich plaťenikoch, bohači to boľi (Ústie n. Or. TRS); Naší grófi boli boháči, mali moc pánství (Brestovany TRN); Taki bohač ňedba ňič na bidaka (Dl. Lúka BAR) F. aj boháč má len tak dve dziérki do nosa jako chudobní (Bošáca TRČ) - aj boháč je len človek ako ostatní; boháčka ž. Taká boháška sa ani zmlóveč nebude s tobó (Kameňany REV); Chodzila som jednéj boháčke drápat perí (Ružindol TRN); Ona barz veľka bohačka (Dl. Lúka BAR)
boháč m bohatý človek: yako dnessni bohač krmobrussnik (TC 1631); do bohaczuw izece konope treczy (BARDEJOV 1669); počkaj, bohaču, veď ti vyskáču tvoje peníze (ASL 1759) P. atpn Bohacz Stefko (BÁTOVCE 1593)