bobok m.
1. csl obyč. mn. č. trus menších prežúvavcov al. hlodavcov: Zameď bopki a daj ich na hnoj! (Lipt. Hrádok LM); To bívali stávki, či preskočí zajačí bobek (Brestovany TRN); Na śňihu bolo vidno bopki, naisce stadzi zajačik abo sarenki ucekaľi (V. Šariš PRE)
F. má reší ako koza bopkou (Rim. Píla RS), má rečí jak koza bopkú (Brodské SKA) - o človeku, ktorý zbytočne veľa rozpráva
2. vsl obyč. mn. č. drobný predmet, zrnko, bobuľa: Komperi maju biľinu a na ňej jezd bopki, v bopkoch jest śemeno (Sokoľ KOŠ); Na jalofcu rosna take bopki (Dl. Lúka BAR); boboček m. zdrob. k 2: A ja zarno vizbirala do jednoho bobočka (Hatalov MCH); Tri bobočki sacharinu, žebi to take dzive ňebulo (Čemerné VRN)