blizňa s. blizniak m. (bľižňak) 1. strsl, vsl zastar., obyč. mn. č. jedno z dvoch spolu narodených detí jednej matky, dvojča, blíženec: Keď zme ich obľiekľi, sa ako bľizňatá (Chlebnice DK); Narodzili śe jej bľiźňeta (Markušovce SNV); Ja a muj brad zme bľižňaki, v jednu hodzinu naz madz maľi (Babin Potok SAB) F. boli ako bľižnätá (Zázrivá DK) - veľmi sa podobali 2. zried. súrodenec všeobecne: Ňijakeho ňemal bľižňaka, sam bul, jedzinak (Ovčie PRE) 3. or syr oštiepok majúci dvojnásobnú veľkosť oproti zvyčajným rozmerom: bľiznák (Or. Jasenica DK); blizniatko s. zdrob. k 1: blizňatká (Kobeliarovo ROŽ)