blaho1 -a s.
1. pocit šťastia, spokojnosti, blaženosť: usmievať sa b-om; výraz b-a v tvári
2. dobro, prospech: verejné b.; b. národa, ľudu
blahý príd. kniž. oblažujúci, blažený, šťastný: b. pocit, b-é vedomie; žiť v b-ej nádeji
● b-ej pamäti náš otec nebohý;
blaho2 prísl.
blaho -ha s.
blaho prísl.
Blahomil -la pl. N -lovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Blaho -ha pl. N -hovia, Blahoš -ša pl. N -šovia
Blahomír -ra pl. N -rovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Blaho -ha pl. N -hovia m., Blahoš -ša pl. N -šovia
Blahoslav -va pl. N -vovia m. ▶ mužské rodné (krstné) meno ▷ dom. Blaho -ha pl. N -hovia, Blahoš -ša pl. N -šovia
blaho1 -ha bláh s. 1. ▶ to, čo prináša úžitok, osoh, čo je všeobecne prospešné, užitočné ľuďom; syn. prospech, dobro: všeobecné, verejné b.; kultúrne, duchovné b.; b. štátu, spoločnosti; súhlasiť v mene blaha; bojovať za rodinné b.; zaujímať sa o b. iných; Kamila teoreticky hlásala blaho ľudstva, ale v skutočnosti pracovala na tom, aby vytiahla Martina z jeho ideálnych podmienok sústredeného úsilia. [H. Dvořáková] 2. ▶ pocit šťastia, spokojnosti, príjemný pocit z niečoho: nebeské, nevýslovné, zaslúžené b.; osobné b.; dať sa unášať blahom; byť na vrchole blaha; mať výraz blaha v tvári; tonúť v blahu; vzdychať od blaha; usmievať sa blahom; Akákoľvek maličkosť, ktorá nevybočovala z každodennosti, roznietila vo mne pocit blaha. [P. Bunčák]; Keď sa mu človek navyše prihovorí, zviera od blaha kňučí, vrtí sa a od toľkej dôvery sa celé trasie. [P. Jaroš]
blaho2 prísl. kniž. ▶ typicky pre stav pokoja, šťastia, spokojnosti: b. si žiť; Im je s takými ľuďmi blaho, dobre. [H. Ponická]; Potom tvár svoju fúzatú pritisol na pachoľa, aby mu bolo blaho. [J. Smrek]
blaho 1. čo je prospešné, užitočné ľuďom • prospech • dobro (op. zlo): podvody neprinášajú blaho, prospech, dobro • zdar • osoh • úžitok • dobrodenie: urobila to na osoh, úžitok spoločnosti • expr. choseň
2. p. pôžitok, šťastie 1
dobro čo je v súlade s ľudskosťou, čo spĺňa mravné normy (op. zlo) • dobré: preukazovať ľuďom dobro, dobré • prospech: všeobecný prospech • blaho: verejné blaho • dobrodenie (prejav dobra): poďakovať sa za dobrodenie • požehnanie: práca je preňho požehnaním • láskavosť (prospešný čin): ďakujem za láskavosť
pôžitok príjemný pocit z istého zážitku • rozkoš: počúvať hudbu je pre neho pôžitok, rozkoš • slasť: opojná slasť • blaho • blaženosť (pocit šťastia, spokojnosti): výraz blaha, blaženosti v tvári • potešenie • kniž. potecha • radosť: robiť niečo pre vlastné potešenie, pre vlastnú radosť; jedinou potechou mu boli deti • gusto: s gustom sa dal do jedenia
šťastie 1. stav, pocit maximálnej spokojnosti, vyrovnanosti, radosti: materské šťastie, žiariť šťastím • blaho: usmievať sa blahom • blaženosť: výraz blaženosti v tvári • požehnanie: práca je preňho požehnaním • zastar. blahoslavenstvo: chvíle blahoslavenstva (Alexy)
2. priaznivá zhoda okolností: nemať šťastie pri ženách; opustilo ho šťastie • úspech • zdar: želať niekomu veľa úspechov, veľa zdaru • hovor. terno: To bolo terno! • slang. štigro
blaho1, -a str.
1. šťastie, blaženosť: V očiach sa mu mihol jas blaha. (Kuk.)
2. prospech, osoh, zdar: verejné b., pracovať pre b. národa
blaho2 p. blahý
blahý príd. kniž. šťastný, príjemný, blažený: b. pocit; Akýsi blahý cit v srdci mi skvitol. (Sládk.)
● arch., často iron. b-ej pamäti (o nebohom);
blaho2 prísl.: My si tu blaho žijeme. (Botto); jak mi je blaho (Sládk.)