bicaha i bisaha1 ž. (besaha) 1. gem, spiš expr. človek vysokej chudej postavy, dlháň: Neviam preš si takú bisahu zvela za muže (Kameňany REV); besaha (Studenec LVO) 2. gem obyč. mn. č. expr. chudá dlhá noha: Daj si pot sebe tia bisahi, bo nemahem préč! (Prihradzany REV); Ti tvojima bicahamí prekročíž aj Rimavu (Tis. Hámor RS)
bisaha1 p. bicaha
bisaha2 ž. ipeľ, detv, spiš plátená kapsa al. dvojmo prevesené vrece na sedle koňa, visaha: Bisahu dá na chrbét a uš choďí aňi zló (Kalinovo LUČ) F. co to vlečež jag bisahi? (Spiš. Štvrtok LVO) - ťažko nesieš; prísaha - koňská bisaha (Detva ZVO) - nie každý prisahá pravdivo
bisaha ž veľká tanistra (z plátenného vreca): P. atpn Iwan Biszaha (N. KOMÁRNIK 1618 U2)