birka -ky biriek ž.
birka, -y, -riek ž. druh krátkovlnných oviec;
birčí, -ia, -ie príd.: b-ia vlna
birka ž. 1. strsl, trenč druh ovce s hustou krátkou jemnou srsťou, zool. ovca sedliacka (Ovis aries rustica): Došikovau̯ s Prechoda dvacad birkou (St. Hory BB); Ska̋ ženete tia birki? (Rochovce ROŽ); Kúb na trhu ľen birki (Lipt. Hrádok LM); Toť títo birki, to makíš strašní (Dol. Súča TRČ) 2. kožušina al. vlna z ovce birky: Mám birkó počiťí kabát (Revúca); birka (Rajec ŽIL, Prievidza) 3. zried. obyč. mn. č. kučera vlasov: Šumne birki mace (Chrasť n. Horn. SNV) 4. abov, zempl, čiast. už obyč. mn. č. kvety al. puky rakyty, vŕby, osiky; bahniatka: Maľi zme pošvecene kvetki, birki (Kokšov -Bakša KOŠ); Birka rośňe po šancoch, co u ňih jezd vodi (Hatalov MCH) 5. šiška zo smreka, borovice: birka (Belá n. Cir. SNI) 6. zried. expr. voš: Birki po ňom lézli (Bošáca TRČ)
birčí, birecký p. birka
birka ž maď ovca s krátkou hustou vlnou: kraw dognych, biriek (BYTČA 1606); walaske owcze, a nye birky (H. SÚČA 1733); birčí, birecký príd: birczeg brinze gest libr 800; wlni birczieg, jaszeneg; birczy dobytek (TRENČÍN 1647); z birecžskich owiecž (DUBNICA n. V. 1731)