notabene [-n-], pís. i nota bene [-n-] čast.
notabene [-n-], pís. i nota bene [-n-] čast. ⟨lat. „poznač si dobre, dobre si všimni“⟩ kniž. ▶ vyjadruje al. zdôrazňuje doplnenie, spresnenie výpovede, treba pripomenúť, mimochodom, dokonca, vlastne, a to, a k tomu, ba čo viac, ba ešte: mal päť absencií v práci, notabene v skúšobnej lehote; Karol Šmidke (nota bene pôvodom Čech) [R. Chmel]; Ale kde sa takto niečo roztína, notabene niečo až priveľmi živé, zvrchovane citlivé, to sa nemôže zaobísť - bez krvácania. [J. Smrek]; A teraz, keď je jej pacientom, musí sa starať o neho, notabene, veď je mojím otcom. [K. Lászlová]; Akú cenu, presnejšie hodnotu, má v súčasnom - nota bene civilizovanom! - svete ľudský život? [LT 2000]
bene prísl. ‹l› dobre