belica -e -líc ž.
1. obyč. mn. druh bielych sliviek al. čerešní
2. sladkovodná striebrobiela ryba, zool. Chalcalburnus
3. biela ovca
belica -ce belíc ž.
belica1 -ce belíc ž. 1. ▶ sladkovodná modrozelená ryba so striebristými bokmi a dopredu vysunutou spodnou čeľusťou: chytať belice; Pod hladinou rieky sa mihli dve belice. [LT 1998]; Sieťka sa zatrepotala. Belice sa zúfalo snažili vykĺznuť z nej. [R. Dobiáš]; zool. b. veľká dunajská Chalcalburnus chalcoides danubicus 2. ▶ ovca bielej farby ▷ zdrob. ↗ belička1
belica2 -ce belíc ž. ▶ plod slivky al. čerešne svetlej farby: Trhal belice a zhadzoval mi ich. Ešte len trochu ožltli, ale veľmi mi chutili. [E. Dzvoník] ▷ belička2 -ky -čiek ž. zdrob.
belaňa zviera bielej al. belavej srsti (obyč. krava, koza al. ovca): ovce mal samé belane • belica • beluša • zastar. zried. šimľa (kobyla belavej farby)
belica p. belaňa
belica, -e, -líc ž.
1. (obyč. v mn. č.) druh bielych sliviek;
2. rod sladkovodných bielych rýb (Chalcalburnus);
3. biela ovca: lajky, kornutky, belice lapkajú trávky (Hviezd.);
belička, -y, -čiek ž. zdrob.
1. malá belica;
2. druh sladkovodných malých bielych rybiek; zool. b. obyčajná (Alburnus alburnus)
belica ž. 1. obyč. mn. č. sorta a. jstrsl, jzsl, spiš slivky s bielym (žltkastým) plodom; biela slivka: Natrez nám s tih belíc! (Kameňany REV); Navarili zme lekvaru z belíc, šag má chut skoro jako marhuloví (Bzince p. Jav. NMV); Belice sú neni chutné slivki (Trakovice HLO); Ja najrači jem śľifki bieľice (Spiš. Štvrtok LVO) b. jzsl skorých čerešien rodiacich biele (žlté) plody: Humňe máme jennu belicu (Návojovce TOP); Jedna čerešna bola skorá belica jako májofki (Dol. Orešany TRN); Oni napálili menej jako já, lebo oni tam majú belice a tí nemajú slatkost (Čataj MOD) c. moruše s bielym okvetím: belice (Brusno PDZ) 2. ovca s bielou srsťou: Belica vám zdochla na salaši (St. Hory BB); Keď je biela, to ofca sa zove belica (Riečnica KNM); belicä (Hubová RUŽ); beľica (Studenec LVO) 3. rod sladkovodných bielych rýb, zool. belica (Chalcaburnus): U náz najva̋dz len belice vidno (Kameňany REV); Nachitaj mi červíkov, pojďeme na beľice! (Kšinná BÁN); V našim jarku žiju bieľice (Spiš. Štvrtok LVO) 4. pôda belavej farby: Tašká bielica bívá tvrdá jag betón (Hlboké SEN); belicový príd. k la: Belicoví lekvar je lepší jag marhuloví (Turá Lúka MYJ)
belica ž zool 1. belička obyčajná Alburnus alburnus: alburnus, mullus: belice, lipen (OP 1685); alburnus: belica (LC 1707); cyprinus albernus: biela ryba, belica (KrN 1795) 2. jalec hlavatý Leuciscus cephalus: belicz hrubich (ORAVA 1650); albus: bielice (GU 1794) P. atpn nyiaky Belycze (TRENČÍN 1584); Jacobus Belicza (BRUSNO 1663 U2); -ička dem: P. atpn Jan Beliczka (v Prešove 1424); Jacobus Beliczka (KOVÁČOVÁ 1754)