baranec -nca mn. N a A -nce m.
1. mladý baran
2. iba mn. hovor. baránky (význ. 2)
baranec G a A -nca pl. N a A -nce m.
baranec -nca pl. N a A -nce A hovor. i -ncov m. 1. ▶ odrastené mláďa barana, mladý baran; mäso z mladého barana upravené ako jedlo: barance bľačia; pásť barance; zarezať baranca; Predpečený baranec je celkom nový jav v slovenskom kulinárstve. [V. Mináč] 2. iba pl. barance hovor. ▶ drobné biele obláčiky na oblohe; syn. baránky, barančeky: Bolo jasno, prostred neba iba sem-tam trochu snežných kučeravých barancov. [A. Lacková-Zora]
baranec, -nca, mn. č. -nce m.
1. odrastené ovčie mláďa, mladý baran;
2. ľud. obyč. v mn. č. barance drobné obláčiky na oblohe
baranec m. 1. strsl odrastené mláďa barana, mladý baran: To bou̯ dobrej krm pre barance (V. Lom MK); Barance sa na váhu ňepredávali, aľe na páre (Detva ZVO); Barance pasieme same a ovečki sa salaši (Brodzany TOP) 2. obyč. mn. č. jahňady liesky a jelše: Ďeťi, tam najďeťe barancou, doňesieťe pre čeľi (Pukanec LVI) 3. iba mn. č. drobné biele obláčiky na oblohe, pripomínajúce bielu ovčiu kožušinu: Sú velké mračná a bívajú aj drobné barance (Biely Kostol TRN); barance (Cinobaňa LUČ)
baranček, baranec [bar-, ber-] m 1. mladý baran; jahňa: za mladeho berancza d 25 (ŽILINA 1586); velikonočnie barance (ORAVA 1625 U2); baranczekow mladych 8 (TRENČÍN 1652); tohorocznich jahniczek 10, barancze 3 (BECKOV 1729); mladj berančekowé neb gahňatka (HRK 1773); barancom w zapaleni pomaha mleko materinsko (PR 18. st); angellus: berancek (LD 18. st) F. učinil sa takím gak baranček (DS 1795) krotkým, miernym, trpezlivým 2. jahňacia kožušina: mentyku s barančekom černjm oprimowanú (ID 18. st) P. atpn Matthias Barancžok (KRUPINA 1695)
baranec p. baranček