baniar m. 1. or kto lámal a spracúval kameň na osly: Janou svák, to bol dobrí baňa̋r, aľe už umrel (Or. Biely Potok TRS) 2. robotník pracujúci v kameňolome: U nas strašňe piju tote baňare, bo co zarobi peňeźi, ta prepije (Fintice PRE) 3. banské drevo: baňar (Spiš. Podhradie LVO)
baniar m ssl baník: v tom roku boli všecy pani aj šefari ag bangari prvikrat prisahani (B. ŠTIAVNICA 1776 E) P. atpn Marthin Baniar (SUCHÁ n. P. 1543 U1); -sky príd: baniarskym zegmarum, vozarum i jinym furmanum (BOCA 1699); nassy banarssty poddanj, hawire a delnicy (MB 1701)