bandura -ry bandúr ž.
bandura -ry bandúr ž. ⟨ukr. ‹ gr.⟩ hud. ▶ ukrajinský brnkací hudobný nástroj s oválnou ozvučnou skriňou a krátkym krkom: hrať na bandure
bandura -y ž. ‹ukr < g› hud. ukr. ľudový strunový brnkací nástroj s oválnou ozvučnou skriňou a krátkym krkom
bandura, -y, -dúr ž. ukrajinský hudobný strunový nástroj
bandura i bandurka ž. 1. čiast. vsl obyč. mn. č. hľuznatá rastlina a jej plod, zemiak: Veľo bandur nam pohňilo teho roku (Dl. Lúka BAR); Na jednim hoňe maľi same banduri (Medzany SAB); Na zahumenkoj me maľi šumni bandurki (M. Zalužice MCH); Buľi zme na poľu kopadz bandurki (Niž. Šebastová PRE); Z motiku śe bandurki potsipuju (Sobrance) F. ma hlavu jag banduru (V. Šariš PRE) - veľkú, neforemnú 2. čiast. vsl obyč. mn. č. jedlo z hľúz zemiakov: Na obed na zabijačku napraži śe meso a navaria śe banduri gu ňomu (Rankovce KOŠ) L. podbiti bandurki (Šamudovce MCH) - zemiaky nakyslo; bandurki naritko (Dl. Lúka BAR) - zemiaková polievka; bandurki na lupu (Choňkovce SOB) - pečené zemiaky
bandurka p. bandura
bandura [-ur-, -or-] ž tal/ukr strunový husľový nastroj podobný lýre: barbitum: bandura (NP 17. st); bandury dwe musiczké (s. l. 1737); organy, bandory, truby (GŠ 1758)