bajús p. bajúz
bajúz i bajús m. (bavúz) 1. vsl, čiast. strsl obyč. mn. č. chlpy nad hornou perou muža, fúzy: Zochabil sebe bajusi, aľe ňepasuju mu (Brezina TRB); To ňe hlop, co ňima bajusi (Letanovce SNV); Báťa mali vikrúťenie bajúze (Klenovec RS); Pod nosom mau̯ velké bajúze (Návojovce TOP) F. sa mi tag uškrnuv pod edom bajus (Čelovce MK) - potmehúdsky sa usmial; chlap pod bajus (Studenec LVO) - dospelý; má bajúzi aňi husár (Hor. Lehota DK); bajúze mau̯ aňi cigánski vajda (Kalinovo LUČ) - veľké (dlhé) fúzy 2. chlpy al. mäsité výrastky pri papuli živočíchov: Takie mreni zme chiťiľi, tie čuo majú bajúzi (Krivá DK) 3. niečo podobné fúzu a. osť, drsná brva na obilninách: Žito śe sipe, ked mu vikukaja bajusi (Dl. Lúka BAR) b. viničný úponok: Ja veru bajúzi odrezujem, ľebo ľen špaťia kŕč, keď usknú (Pukanec LVI) c. dlhý zelený klík na zemiakoch: bajús (Prievidza) d. ramená oja na voze: Bajúzi sä okúvajú timí räjšpangamí (Párnica DK); bajúzisko s. zvel. expr. k 1: Ľaďže, koľuo bajúzisko som našla na miske! (Krivá DK)