baša -u mn. -ovia m. paša
baša bašu pl. N bašovia m.
baša bašu pl. N bašovia m. ⟨tur.⟩ hist. ▶ vysoký osmanský vojenský al. civilný hodnostár, paša
baša -u m. ‹tur› paša
baša, -u, mn. č. -ovia m. turecký vladár, paša;
bašovský príd.;
bašovsky prísl.: úradoval b. (Vaj.);
bašovstvo, -a str. hodnosť, úrad bašu
baša m tur vysoký osmanský voj. al. civilný hodnostár, paša: cisár turecký zavolal na svých vítezov, na slávnych bašúv (ASL 1560); kriči k swym wezyrum a bassum (SP 1696); ona jest dcéra Ibrahim bašši (BR 1785); gegich commendant se gmenuge bassa, po slowensky zpráwce (StN 1786); -ov príd privl: dcéra baššova (BR 1785); -ovský príd: moc baššovskú zdržal (BR 1785)