bývanie -ia s. byt, príbytok: pekné, moderné b.
bývanie -nia s.
bývanie -ia s. ▶ miestnosť, miestnosti, v ktorých jednotlivec al. rodina žije, má svoje bydlisko; syn. byt, príbytok: pohodlné, moderné b.; chránené b. pre zdravotne postihnutých ľudí; zabezpečiť núdzové b.; predplatiť si časopis o bývaní; expozícia ľudového bývania; Trocha ďalej je šopa, v ktorej bolo drevo a bývanie pre zvieratká. [J. Gregorec] ▷ ↗ i bývať2
bývanie p. obydlie
obydlie kniž. miesto na bývanie • príbytok • bývanie • prístrešie: boli radi aj núdzovému obydliu, príbytku, bývaniu; byť bez prístrešia • kniž. strecha (nad hlavou): prvá úloha bola nájsť si strechu nad hlavou • dom (ako budova na bývanie): vyhnali ho z vlastného domu • byt (miestnosti na bývanie vo väčšom dome): štvorizbový byt • zastar. al. expr. kvartieľ: pýtajú za bývanie v tom kvartieli neslýchané peniaze • pren. expr. hniezdo: mať vlastné hniezdo • pejor. brloh (biedne obydlie)
p. aj dom 1
bývanie, -ia str. byt, príbytok, obývacie miestnosti: dobré, pohodlné b., sluhovské b. (Šolt.), kráľovské b. (Laz.); Na prízemí bolo bývanie učiteľa. (Jes-á)
bývanie s. csl obydlie, byt, obývacie priestory: To je bívaňie, oblok uplakaní, sťena ošťatá! (Martin); Na jednom konci mau̯ bívaňia starší (Zvol. Slatina ZVO); Bívaní zme nemali svoje, bívali zme v nájme (Báhoň MOD); Tam bi bulo bivaňa i pre dve fameľije (Studenec LVO)
bývanie s miesto, kde sa niekto al. niečo zdržuje, prebýva; príbytok: biwanie rib (TRENČÍN 1652)