búrka -y -rok ž.
1. atmosférický jav prejavujúci sa prudkým vetrom, blýskaním, hrmením (a dažďom): letná, snehová b., b. na mori, strhla sa b.; chystá sa na b-u
2. expr. búrlivý prejav citu: b. potlesku, nadšenia, odporu
3. expr. (prudká) hádka, zvada: rodinná b.
● prišlo to ako b. náhle, nečakane; b. v pohári vody zbytočný rozruch pre bezvýznamnú príčinu; ticho pred b-ou napätie
búrka -ky búrok ž.
Búrka -ky Búrok ž.
Búr Búra pl. N Búri m. ▶ potomok európskych, najmä holandských kolonistov usadených v Južnej Afrike, Afrikánec: vojna britských kolonistov s Búrmi ▷ Búrka -ky -rok ž.
búrka -ky búrok ž. 1. ▶ atmosférický jav sprevádzaný silným vetrom, bleskami a hrmením a obyč. prudkým dažďom: letná, jarná, nočná, silná b.; snehová, prachová, piesková b.; miestne, ojedinelé búrky; búrky z tepla, s krúpami; schyľuje sa k búrke; nečakane sa strhla b.; skryť sa pred búrkou 2. (čoho) expr. ▶ búrlivý prejav obyč. citu, nadšenia al. nesúhlasu: vyvolať búrku kritiky, nevôle, smiechu, protestov; Očividne premáhal búrku hnevu, ktorý som v ňom rozpútal. [J. Lenčo]; Na štadióne vypukla nová búrka nadšenia. [Vč 1971] 3. expr. ▶ prudká výmena názorov, hádka, zvada: parlamentná b.; vypukla domáca b.; Nahromadené napätie sa potom vybíja v búrke, ktorej obeťou býva manžel. [Ľ. Zúbek]; Pominú radosti a napokon prehrmia i rodinné búrky nad hlavami žiačikov. [Vč 1975] 4. obyč. pl. búrky ▶ nepokojné, rušné, búrlivé udalosti: etnické, sociálne búrky; Na bratislavskom lýceu sa schyľuje k búrkam. [P. Štrelinger] ▷ búrčisko -ka -čisk s., v sg. N a A i ž. zvel. expr.: strašné b.; Na potvoru búrčisko sa privalilo hen z tých Karpát. [V. Ferko] ◘ fraz. prišlo to ako búrka náhle, nečakane; búrka v pohári vody zbytočný rozruch pre bezvýznamnú príčinu; ticho pred búrkou zdanlivý pokoj pred možnou vyhrotenou situáciou ◘ parem. búrka je vraj vtedy, keď sa horúci oblak so studeným zíde; zámky z oblakov sa stavajú, bude búrka
búrka 1. atmosférický jav prejavujúci sa blýskaním, hrmením, prudkým vetrom a dažďom • expr.: blýskavica • hrmavica: pri búrke nepadla ani kvapka dažďa, bola to čistá blýskavica, hrmavica • hromobitie
p. aj vietor
2. p. hádka, zrážka 3
hádka netolerantné slovné vyjadrenie nejednotnosti názorov • škriepka • zvada: rodinné hádky, škriepky, zvady • spor: vyvolať spor • priek: nekonečné prieky v rodine • výstup: robiť výstupy • nedorozumenie (nesúlad v názoroch) • šarvátka: slovné šarvátky • potýčka: syn sa dostal do potýčky s matkou • hovor. scéna: hysterická scéna na ulici • hovor.: vada • nesvár: zaviniť nesváry • expr. vojna: domáca vojna • expr. búrka (prudká hádka): manželská búrka • expr. zrážka (prudká výmena názorov): ostrá zrážka v polemike • expr. zried. vadenica (Novomeský) • kniž. svár: vyvolať svár na pracovisku • incident (menšie, nepríjemné stretnutie názorov): incident medzi súrodencami • konflikt (závažnejšie stretnutie protichodných názorov): mali sme medzi sebou konflikt • kontroverzia
zrážka 1. prudký náraz pohybujúcich na telies do seba: zrážka áut, vlakov • kolízia: dopravná kolízia • zraz: zraz gúľ • hovor. karambol: byť svedkom karambolu • havária (dopravná nehoda): zahynul pri havárii • subšt. búračka
2. bojové stretnutie, obyč. miestneho rázu: zrážka s buričmi • konflikt: konflikt dosiahol nečakané rozmery • bitka: vyhrať bitku • boj: padnúť v boji • zápas: zápas s presilou • incident: pohraničný incident • potýčka (krátke bojové stretnutie): potýčky hliadok • šarvátka: vyvolať šarvátku • konfrontácia: hroziť konfrontáciou síl • menej vhodné stret (najmä v publicistike): na demonštrácii došlo k stretu; pren. stret ideí
3. prudká výmena názorov: medzi bratmi došlo k zrážke • hádka: rodinná hádka • škriepka: zbytočné škriepky • zvada: zvada o peniaze • spor: vyprovokovať spor • potýčka: matka sa dostala do potýčky so synom • incident: dnes som mal incident s manželkou • priek: nekonečné prieky o dedičstvo • výstup: robiť výstupy • konfrontácia: ideologická konfrontácia • konflikt: dramatický konflikt • šarvátka: malicherné šarvátky • hovor. scéna: hysterické scény • expr.: búrka • vojna • hrmavica: manželská búrka, domáca vojna, strhla sa hrmavica • hovor. vada: muž a žena dali sa do vady (Timrava) • expr. zried. vadenica (Novomeský) • hovor. expr. harmatanec • kniž. svár
p. aj roztržka
4. suma zrazená z istej sumy • odb. odpočet: zrážky z úveru
5. iba mn. č. výsledok kondenzácie vodných pár v ovzduší v podobe kvapalnej al. zmrznutej vody: máj býva bohatý na zrážky • dážď (zrážky padajúce v kvapkách na zem): hustý dážď • sneh (zamrznutá para padajúca vo forme bieleho páperia na zem): sypký sneh • ľadovec • krúpy • krupobitie (kúsky ľadu padajúce ako zrážky): ľadovec zničil úrodu; včera padali krúpy
búrka, -y, -rok ž.
1. prírodný zjav prejavujúci sa prudkým vetrom, blýskaním, hrmením a dažďom: b. na mori, letné, jarné, snehové, prachové b-y; bude b., príde b., ide b., chystá sa b., na b-u, strhla sa b.; na horách zúri b.; prehnala sa b.; Vari sa nebom búrka valí sem? (Lajč.) Front prehrmel ako prudká búrka. (Pláv.);
pren. niečo nepríjemné, čo narušuje pokoj každodenného života: Nad Kramárovým domom uvisla chmára, veštiaca búrku. (Urb.) Vedel, že nad hlavou daktorého z nich sa sťahuje búrka. (Zgur.) Po desaťročnom dusne prišla náhle búrka (Vlč.) búrlivý, rušný život.
● prišlo to ako b. náhle, nečakane; iron. b. v pohári vody bezvýznamná udalosť (obyč. starostlivo pripravovaná, napr. nevydarené povstanie); bás. búrka žitia (Sládk.) búrlivý život;
2. expr. prudký príval, mohutná vlna niečoho: b. ovácií, b. nadšenia, b. potlesku; b. rozhorčenia (Fr. Kráľ), b. nevôle (Jil., Karv.); žiť divými búrkami túžob (Mráz); V duši mi zúrila búrka (Jes-á) veľké rozrušenie, rozhorčenie.
3. expr. zvada, krik, hádka, nedorozumenie: Utíšila sa odrazu domáca búrka. (Kuk.) Anička chce len dobíjať na ňu a privolať búrku. (Tim.) Bola z toho doma menšia búrka. (Karv.)
4. obyč. v mn. č. nepokojné, rušné, burlivé udalosti: búrky rokov 1848-49 (Škult.), študentské b-y;
búrkový príd.: b. oblak, b. dážď
búrka ž. 1. miest. csl prírodný jav sprevádzaný prudkým dažďom, vetrom, hrmením a blýskaním: To bola strašná búrka (Čierny Balog BRE); Búrce išli ofce nocú len za hlasom, lebo ket sa ím oblsklo (Dol. Súča TRČ); Dakedi u źime vekše burki jag u ľece (Žalobín VRN); búrka (Háj MAR) 2. jstrsl, čiast. kys, spiš poveternostný jav a. padanie ľadovca, krupobitie: Búrka zbila obiľia (Selce KRU); Búrka zňičila úrodu (Tek. Trsťany LVI); Burka zbila urodu (Riečnica KNM) F. búrka nán vipila šecko víno (Pukanec LVI) - krupobitie zničilo hrozno vo vinici; ďeťí, aňi čo bi ich bola búrka nasekala (Pukanec LVI) - veľa detí b. ľadovec, kamenec: diždž z burku (Smižany SNV) F. burka padala ako oreche (Pukanec LVI), búrka ako vrapcova hlava (Čelovce MK) - veľký ľadovec 3. vsl víchrica: Burka ho (strom) vivracila (Stretavka VK); burka (Niž. Hrabovec VRN; Petrovce n. Lab. MCH, Ďapalovce STR, Niž. Hutka KOŠ); búrkový príd. k 1: búrkovej vétor (Zelené LUČ); burkovi čas (Babin Potok SAB) k 2: búrkovej déš (Ozdín LUČ)
búrkový p. búrka
búrka ž 1. prírodný jav sprevádzaný hrmením, blýskaním, vetrom a obyč. aj dažďom: od burky a zleho povetry (BAg 1585); když buřka na moři nahle powstáwa (OP 1685); burka se strhla (MP 1718) 2. ľadovec: winohrady burka zbila (JABLOŇOVCE 17. st); taka burka padala gako lahodnge wagcga (NEDELIŠTE 1769) 3. rušné udalosti, nepokoje: ukrutna ta búrka prenasledowáni byla se pominula (VP 1764); w krčme burku učinily (PONIKY 1793) výtržnosť