bíreš, bíroš [bí-, bie-, bé-] m maď panský sluha (obyč. s naturálnym bytom): na biressuow strawilo se fl 1 (ŠŠ 1610); Michal nagprwe služil za biresscha u hlucheho zemana (PEZINOK 1653); biressowy na conventie (M. KAMEŇ 1715); Michael Kovaluff Kovacs possel za birossa do taboru (PREŠOV 1788); -ka ž bírešova žena: od biressky sa naucila (KRUPINA 1744); -ský príd: biresky riad (BÁNOVCE n. B. 1663); béreske kone (TRENČÍN 1713)
bíroš p. bíreš