bíreš -a m. v min. želiar;
bíreška -y -šiek ž.;
bírešský príd.
bíreš -ša pl. N -ši m.
bíreš -ša pl. N -ši m. ⟨maď.⟩ ▶ (v minulosti) panský sluha na veľkostatku al. u bohatého gazdu pracujúci za naturálie: grófsky b.; b. z majera; hrubá reč bírešov; štrajky tovarichárov a bírešov; slúžiť ako b. u statkára; Keby ti po vojne neboli nadelili zo statkárovej pôdy, bol by si bírešom dodnes. [P. Jaroš]; Ozývajú sa prvé, no nie posledné výstrely z četníckych pušiek, tečie krv robotníkov a bírešov. [LT 1991] ▷ bíreška -ky -šiek ž.
bíreš -a m. (bíreška -y ž.) ‹maď < turk› v minulosti želiar;
bíreš p. hofier
hofier v dávnejšej minulosti príslušník dedinskej chudoby nevlastniaci dom ani pôdu • želiar • bíreš
bíreš, -a m. zastar. bývalý sluha na panskom veľkostatku, želiar;
bíreška, -y, -šiek ž.;
bírešský príd.: b. chlieb, b. život;
bírešstvo, -a str. stav bíreša
bíreš m. (biroš) csl deputátny sluha na panskom majetku príp. u bohatého gazdu: Otec jé bul bírešom a ti mi jú kcež domu prihajtovať (Nandraž REV); Bíreši na pánstve dostávajú okren peňazí aj zbožie, strovu (Návojovce TOP); Biroše robiľi kolo voloch, koňoch i šickeho statku (Spiš. Štvrtok LVO) F. robí aňi bíreš (Mošovce MAR) - veľa sa narobí
biroš p. bíreš
bíreš, bíroš [bí-, bie-, bé-] m maď panský sluha (obyč. s naturálnym bytom): na biressuow strawilo se fl 1 (ŠŠ 1610); Michal nagprwe služil za biresscha u hlucheho zemana (PEZINOK 1653); biressowy na conventie (M. KAMEŇ 1715); Michael Kovaluff Kovacs possel za birossa do taboru (PREŠOV 1788); -ka ž bírešova žena: od biressky sa naucila (KRUPINA 1744); -ský príd: biresky riad (BÁNOVCE n. B. 1663); béreske kone (TRENČÍN 1713)
bíroš p. bíreš