apoštol -a m.
1. bibl. jeden z 12 Kristových učeníkov
2. šíriteľ kresťanskej viery: slovanskí a-i sv. Cyril a Metod; laickí a-i
3. kniž. hlásateľ, šíriteľ nejakej idey: a. humanizmu;
apoštolský príd.: a-á činnosť; A-é vyznanie viery, a-é požehnanie; a. list pápežský; A-á stolica Svätá stolica
apoštolský -ká -ké príd.
apoštolský -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s dvanástimi apoštolmi, Ježišovými učeníkmi, so sv. Pavlom a s niektorými inými hlásateľmi evanjelia v prvotnej cirkvi: apoštolské časy; apoštolské listy listy Nového zákona; Apoštolské vyznanie viery verné zhrnutie viery a učenia apoštolov; apoštolské požehnanie (v evanjelickej cirkvi a. v.) súčasť bohoslužobného poriadku; Apoštolská cirkev na Slovensku kresťanská protestantská náboženská spoločnosť (do r. 1969 mala názov Novoapoštolská viera) 2. ▶ charakteristický, typický pre apoštola, pre toho, kto sa venuje apoštolátu, apoštolstvu: apoštolská činnosť, horlivosť, skromnosť, chudoba; Zmocnil sa ho posvätný zápal, apoštolské vytrženie. [A. Chudoba] 3. cirk. ▶ týkajúci sa pápeža ako nástupcu apoštola Petra: apoštolské požehnanie udelené pápežom; a. list pápežský dokument, ktorým sa udeľujú privilégiá, menovania, vyznamenania a pod.; apoštolská konštitúcia pápežský dokument majúci platnosť zákona; Apoštolská stolica a) symbolické pomenovanie vzťahujúce sa na pápeža a na niektoré orgány Rímskej kúrie, Svätá stolica b) označenie Vatikánu ako štátu; a. nuncius stály diplomatický zástupca Vatikánu v zahraničí 4. cirk. ▶ vzťahujúci sa na určitý čestný titul al. na samostatnú jednotku cirkevnej správy (v rímskokatolíckej cirkvi), ako aj na jej správcu: a. protonotár čestný titul udelený pápežom zaslúžilým kňazom, monsignore; apoštolská administratúra; a. administrátor
apoštolský príd.
1. týkajúci sa apoštola, apoštolov 1: a-á doba
2. týkajúci sa pápeža (ako nástupcu apoštola Petra), pápežský; pápežom menovaný: a. legát; A-á stolica; a-á postupnosť postupnosť biskupov v spätnom priamom a neprerušenom rade až k apoštolom, zabezpečujúca legitimitu a principiálnu zhodnosť dnešnej cirkvi s pôvodnou; cirk. a. administrátor správca biskupstva al. arcibiskupstva (v čase uprázdnenia stolca); a. vikár cirkevná osoba menovaná pápežom na riadenie niektorého cirkevného správneho úradu; a. nuncius pápežov stály vyslanec pri nejakej vláde; A-á signatúra najvyšší riadny súd katolíckej cirkvi; hist. a. kráľ jeden z titulov uhorských panovníkov (do r. 1918)
3. kniž. k apoštol 2, súvisiaci s horlivou činnosťou pri šírení, hlásaní nejakých ideí a pod., buditeľský, šíriteľský: a-é poslanie, pôsobenie; a-á cirkev protestantské náboženské spoločenstvo založené škót. presbyteriánskym kazateľom E. Irwingom;
apoštolsky prísl.: a. pôsobiť
apoštolský p. pápežský
pápežský súvisiaci s inštitúciou pápeža • cirk. apoštolský: pápežský, apoštolský nuncius; pápežská, apoštolská stolica
apoštol, -a, mn. č. -i/-ovia m.
1. bibl. jeden z dvanástich Kristových učeníkov
● hovor. žart. trinásty a. zbytočný človek;
2. hlásateľ kresťanskej viery, vierozvest: slovanskí a-i Cyril a Metod;
pren. hlásateľ, šíriteľ nejakej myšlienky: a. humanizmu;
apoštolka, -y, -liek ž. k pren.;
1. týkajúci sa apoštolov, charakteristický pre apoštolov: a-á chudoba; a-á horlivosť, práca, činnosť; cirk. a-é vyznanie viery krédo; Skutky apoštolské jedna z kníh Nového zákona;
2. cirk. pápežský: a. úrad, a-á stolica; a. legát, a. nuncius, a. vikár;
apoštolsky prísl.;
apoštolstvo, -a str. hlásanie, šírenie nejakej myšlienky
apoštol m. 1. csl náb. jeden z dvanástich Kristových učeníkov: Apoštolové buli dvanáctí (Kobeliarovo ROŽ) L. Rozeslání apoštolov (Brestovany TRN) - deň 15. júla F. je ih aňi apoštolou (Ležiachov MAR) - veľa; horše apoštolove jak sam Pam Buch (Žakarovce GEL) - stúpenci istého názoru sú v jeho presadzovaní často horlivejší ako sám pôvodca; ňebala bi ja śe aňi apoštola (Sobrance) - nikoho; ja̋ tvojho apoštola! (Kameňany REV) - zahrešenie 2. mlyn. jeden zo stĺpov na lodnom mlyne, ktoré nesú podlahu pod mlynskými kameňmi: apoštol (Šoporňa ŠAĽ, Sereď GAL); apoštolský príd. k 1: apoštolskia rúcho (Kameňany REV)