antika -y ž. gréc. a rím. starovek; jeho kultúra a umenie;
antický príd.: a-é umenie; a-á filozofia
antický [-t-] -ká -ké príd.
antický [-t-] -ká -ké príd. ⟨lat.⟩ 1. ▶ súvisiaci s dejinami a kultúrou starovekého Grécka a Ríma; typický pre toto obdobie a kultúru: antické chrámy, amfory, báje; antické Grécko; a. Rím; antická mytológia, kultúra; antická dráma; antické myslenie; antické pamiatky; antická dokonalosť; a. chlad odstup od veci, vznešenosť 2. ▶ (o črtách tváre, o tvaroch postavy) pripomínajúci pravidelné tvary sôch starovekého Grécka a Ríma: klasická antická tvár; jemný a. profil
antický príd. ‹l› týkajúci sa antiky, gréc. a rím. staroveku, spoločnosti, kultúry tých čias: a-á mytológia, filozofia, literatúra, architektúra; a-é umenie; hist. a-á demokracia jedna z hlavných foriem štátu, ktorá vznikla a rozvinula sa v starovekých mestách; lit. a-á metrika súbor noriem rytmickej organizácie starogréc. a rím. verša; náuka o metroch, súčasť teórie verša;
anticky prísl.;
antickosť -ti ž.
antický p. klasický 1
klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov • antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvár • zried. staroklasický: staroklasická literatúra
2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer • klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť
3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času • trvalý • hodnotný: klasické, trvalé, hodnotné diela • vážny (o hudbe) • operný (o speve) • osvedčený: osvedčený materiál • zaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom
4. p. typický, vzorový
antický p. antika
antika, -y ž.
1. grécky a rímsky starovek; staroveká grécko-rímska vzdelanosť;
2. výtvor antického umenia;
pren. hovor. starobylý umelecký predmet, starožitnosť;
antický príd. staroveký: a-á socha;
antickosť i antičnosť, -ti ž. antický ráz