ambícia -ie ž. túžba vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť: umelecké a-ie, mať vysoké a-ie;
ambiciózny príd. túžiaci vyniknúť, ctižiadostivý: a. človek;
ambiciózne prísl.;
ambicióznosť -i ž.
ambícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
ambícia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ silná túžba uplatniť sa, vyniknúť, dosiahnuť úspech; syn. ambicióznosť, ctižiadostivosť: umelecké, vedecké, športové ambície; integračné ambície krajiny; mať veľké, prehnané ambície; uspokojiť svoje profesionálne ambície; muž s politickými, mocenskými ambíciami; žiak bez ambícií; a. niečo dokázať; netají sa ambíciami na post riaditeľa; Vzdal sa vlastných tvorivých ambícií. [J. Lenčo] 2. ▶ vynaložené úsilie s istým zámerom (osloviť, inšpirovať): ambíciou festivalu je ponúknuť poslucháčom hodnotné skladby; verše nemajú ambíciu osloviť každého; kniha bez umeleckých ambícií bez umeleckej hodnoty
ambícia -ie ž. ‹l› často mn. úsilie, snaha vyniknúť, uplatniť sa, ctižiadosť; cieľ, na ktorý sa človek upiera a chce ho dosiahnuť: osobná a.
ambícia túžba po vyniknutí, uplatnení • ambicióznosť: mať vysoké vedecké ambície • ctižiadosť • ctižiadostivosť: človek bez ctižiadosti • kniž. ašpirácia: umelecké ašpirácie
ambícia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. snaha vyniknúť, uplatniť sa, ušľachtilá ctižiadosť: umelecké a-ie; človek bez a-ií; mať veľké, malé a-ie
ambícia ž lat snaha vyniknúť, uplatniť sa: wysokomyslnost dosahuge tytul chwalitebne ambitie (HPP 1754)