argaláš -ša pl. N -ši m.
argaláš -ša pl. N -ši m. ⟨maď.⟩ polit. pejor. 1. ▶ (v prvej ČSR) člen agrárnej strany, agrárnik: v minulosti bol a.; Vysmieval sa z agrárnikov - prezýval ich argalášmi, že balamutia gazdíkov. [M. Krno] 2. ▶ (v prvej ČSR) bohatý sedliak ▷ argaláška -ky -šok ž.
argaláš, -a m. pejor. príslušník agrárnej strany v buržoáznej ČSR;
argaláška, -y, -šok ž.;
argalášsky príd.;
argalášstvo, -a str. príslušnosť k agrárnej strane v buržoáznej ČSR
argaláš m. (hargaláš) 1. jtrenč bodavý hmyz všeobecne (napr. včela, osa, sršeň): Doščípali ho hargalášé (Bošáca TRČ) 2. expr. nezbedník, lapaj: Si ti, Helena, velkí argaláš! (Šurany NZ) 3. pejor. zastar. príslušník agrárnej strany: Janko, ten bou̯ furd ľen pri argalášoch (Dol. Lehota DK); Páňi hargaláši majú šo jesť, ale chudoba ňi (Mur. Dl. Lúka REV); Drobňejší gazdovié dávali hlasi argalášom (Dol. Súča TRČ) 4. turč expr. zried. bezcenná, znehodnotená vec, ledačina: Této argaláše má po dláške namesto kobercou (Blatnica MAR); argalášsky príd. k 3: A toho argaláského rečníka stáhli aj z obruson ze stola (Brestovany TRN); argaláska strana (V. Bielice TOP)
hargaláš p. argaláš
argaláš [a-, ja-] m maď adm cestovné výdavky za úradnú cestu koňmo al. so záprahom: czo se tikalo meho yargalassu, mne prislubeli ste (NOVÁKY 1569 SČL); czo chodil na swedomy pry temže oswecžowany, dali sme služnym dworskym argalass f 1 (ŽILINA 1585-86)
jargaláš p. argaláš