áno čast.
1. vyj. súhlas, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku, hej: prídeš? – á.
2. vyj. hodnotiaci (kladný) postoj k vete, k výrazu, pravdaže: á., to bude najrozumnejšie; ty si to zavinil, á. ty! ale á., prečo nie! ach á., príď!
3. hovor. expr. zdôrazňuje výzvu, žiadosť, prosbu: tak otvor už, á.! nechaj ma, á.?
● → ako á., ako nie
áno čast. 1. ▶ vyjadruje súhlas, prisvedčenie, kladnú odpoveď, hej; op. nie: prídeš? - áno; si hladný? - áno, veľmi □ asi áno pravdepodobne; však áno rečnícka otázka potvrdzujúca predchádzajúci výrok 2. ▶ potvrdzuje predchádzajúcu výpoveď a (v rámci odpovede) zdôrazňuje nasledujúcu výpoveď: áno, bol som tam; áno, musíme byť pripravení; áno, bola to obeť 3. hovor. expr. ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu výzvu, žiadosť, prosbu: odíď, áno!; buď už ticho, áno! 4. hovor. expr. ▶ vyjadruje pohoršenie, nespokojnosť, nevôľu: áno, ja si kúpim auto a on sa bude voziť ◘ fraz. ako áno, ako nie nevedno ako; povedať si áno (o snúbencoch) uzavrieť manželstvo; povedať niekomu áno (obyč. o žene) vydať sa za niekoho
ovsisko ↗ ovsenisko *ovšem ↗ správ. pravda, však, áno, ale
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
áno vyjadruje súhlas, prisviedčanie, kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku • hej (op. nie): áno, hej, to je pravda; Urobíš to? – Áno, hej. • rád • vďačne: Pôjdeš s nami? – Rád, vďačne. • dobre: Stretneme sa o piatej. – Dobre. • hovor. expr. no: Zaspal si? – No. • ahm • hm • mh • mhm • uhm: Chceš jesť? – Uhm. • pravdaže • prirodzene (dôrazné prisviedčanie): Pôjdete na výlet? – Pravdaže, prirodzene! • samozrejme • pochopiteľne: Spravil si, čo bolo treba? – Samozrejme, pochopiteľne! • iste • isteže • zaiste: Vyhráme? – Iste(že)! • veru hej • veru áno • hejveru • ale áno (zosilnený súhlas): A to chcete od neho pýtať? – Veru hej, hejveru! • ako by nie • bodaj by nie: Zahráme sa? – Ako by nie. • prečo nie • prečo by nie: Pomôžeš nám? – Prečo (by) nie. • hovor. expr.: akože • akože by nie: A ty prídeš? – Akože! Prídem. • hovor.: tak • taák • táák: tak, veru tak, prikývol starec • hovor. expr.: to • to-to • to-to-to • tototo (dôrazné prisviedčanie, dôrazný súhlas): to, tak to treba robiť; Mali by si zametať pred vlastným prahom. – To-to-to • hovor. jasné • fraz. čestné slovo • zastaráv. samosebou • nár.: aj • ačida • ačidali • čida • čidali (Hviezdoslav, Kukučín, Stodola) • čidaže (Jaroš) • fraz. to sa rozumie • subšt. jasnačka • nespráv. ovšem
voľno1 výzva adresovaná klopúcemu na dvere, aby vstúpil do miestnosti • slobodno • ďalej • vstúpte: Spoza dverí sa ozvalo: Voľno! Slobodno! Rázne zvolal: Ďalej! Vstúpte! • áno • prosím: keď sme zaklopali, z miestnosti sme počuli tiché áno, prosím
áno
1. čast. dávame ňou kladnú odpoveď na zisťovaciu otázku: Urobíš to? — Áno. — Pôjdeš s nami? — Áno.
● Však áno! rečnícka otázka al. odpoveď, ktorou sa dotvrdzuje predchádzajúci výrok;
2. čast. má modálny význam; osobitne zdôrazňuje obsah nasledujúcej výpovede: Moja povinnosť je oznámiť takéto scény rodičom. Áno, tak urobím. (Vaj.) Áno, radosť mi prebárala hruď tam na slnečnej stráni ... (Mih.) Tvoj synovec má pravdu, áno, má pravdu. (Tat.)
3. cit. vyjadruje zápor s nádychom irónie, sarkazmu: Áno, ja sa budem trápiť a druhý si bez roboty vezme.
všakáno, pís. i však áno čast. pobáda k súhlasu s výpoveďou (oddeľuje sa čiarkou od výpovede, za ktorou stojí), však, všakver, všakže, pravda: Každý prináša nejaké obete, všakáno? (Karv.)
áno čast. (ano) 1. čiast. strsl, zsl vyjadruje prisvedčenie na zisťovaciu otázku; hej: Aj ťi pojdeš? - Ano (Mur. Dl. Lúka REV); Viďeu̯ si ma fčera krčme? - Ano (Bánovce n. Bebr.); Biu̯s tam fčéra? - Ano (Brodské SKA) 2. čiast. strsl, zsl zdôrazňuje platnosť vety al. výrazu; veru, pravdaže: To zme maľi ľen v árenďe, áno, to bola farská lúka (Ležiachov MAR); Já som chodzil ráda okopávad vinohrat, škrábat, ano, aj teda som pomáhal (Ružindol TRN); Na dva (kone) oni doplácali, na dva, ano (Modranka TRN); Čiľkaj sa už ľen pasú po tom holém pasienku, ano (Podmanín PB)
áno čast vyj. 1. (ako replika) kladný postoj k obsahu otázky, hej: vznawass se techda za hřjssneho? Ano (BAg 1585); do kostola ydyetye? Ktera odpowedala: Ano (KRUPINA 1668); ona trasícím jazikem odpovídala, že ano (BR 1785) 2. stupňovací vzťah, často ako súčasť zlož. spoj. (ba) ano (i), ano, ani: ano, swiedcziecz to dobrym lidem (PLAVEČ 1453 E); podaly ruky na znameni wyry sweg, ano y swich potomkow wsseckich, ano y sweho zemanskeho prawa (ZVOLEN 1567); poradek a spusob, ano i pre druheho bratra mestisko prazne zanechati (CA 1706 CM); ano, milliony a milliony pod mogu zastawu sem si nawerbowal (MS 1758); ale on mne welmo osskodowal, ano ani mne tak gako slussilo nectil (PUKANEC 1785); (vodka) bolesti hlawi čini, ba ano y we wetssem užiwani žiwot odbere (PR 18. st)