andel p. anjel
anjel i andel m. (aňiel, angel) 1. csl náb. nadprirodzená dobrá bytosť: O pou̯noci prišľi aňieľi a šecko, čo bolo prvoroďenuo, zomrelo (V. Lom MK); V noci došeu̯ anďel z nebia (Jablonové MAL); Angeli ho tu priňeśľi (Sveržov BAR) F. ďieťa ako aňiel (Hor. Lehota DK), dzecko jag angel (Spiš. Podhradie LVO) - veľmi dobré; milí ako aňiel (Mur. Dl. Lúka REV) - veľmi milý; to ďiouča vizerá ako anďel (Hliník n. Hron. NB) - je veľmi pekné; sedí ani anjel (Rochovce ROŽ), hodzi jag aňďel (Spiš. Podhradie LVO) - veľmi ticho; je ích tu jak pišníh andelóv (Brestovany TRN) - je ich veľa; anďel z rohámi (Bošáca TRČ), aňďel z roškami (Okruhlé GIR) - žart. zlý človek, samopašné dieťa; f párťe aňiel, śert f śepcu (Rim. Píla RS), aňďel ve venci, čert čepci (Bošáca TRČ) - po sobáši sa z milej dievčiny stáva zlostná žena; ľecel jag aňďel a spadnul jag ďabol (Brezina TRB) - sľubne začaté podujatie zavŕšil nezdarom; uš ci ani andzel strážní nepomóže (Trstie ILA) - nikto; maže tomu povedadž aj tod anial z nebä (Brusník REV) - nedá si povedať; idz už do aňďela! (Hatalov MCH) - choď preč; andela tvého! (Dol. Súča TRČ), ci tvojeho aňďela! (Torysa SAB) - zahrešenie; človeg ňie aňiel, izba ňie kostol (Krivá DK) - v každej domácnosti dochádza k nezhodám; chto zia prví, tod buďe anjel (Revúca) - pobádanie detí, aby sa pri jedle nezdržiavali; andeli perí drápú (Brestovany TRN) - žart. padá sneh 2. csl expr. dobrý človek: Aňi te si ňi aňjel (Turíčky LUČ); Ti máž muža aňďela, a aňi si to ňevéž vážiť (Lapáš NIT); Un miśľel, ket śe žeňil, že bere sebe angela (Dl. Lúka BAR)