Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
nadobudnutý príd získaný, dosiahnutý vlastným úsilím: strany yak dedičneho, tak y nadobudnuteho (majetku) wuoly posledny a testament učyniti (B. BYSTRICA 1670); kdy nekdy p. Jobb Istwan nadobudnutim prawom užiwal ureček (BUKOVINA 1754) podľa dedičného práva; aby častka nadobudnutég kragini odpowydala welikosti pomoce w bogi preukázanég (PT 1778); subst n-é s čo sa získalo, nadobudlo: zpusob nadobudnute zachowati a zawarowati (RPo 1790)
namohnutý príd
1. čím (o rieke) rozhojnený, zväčšený prítokmi: Padus z wrchuw hore powedenych teče a namohnuti stirycatmy ginymy potokmy do mora Adryatyckeho steka (KrP 1760)
2. majúci prietrž, kylu: herniosus: kylowatj, namohnutj (DSL 18. st); subst n-é s med prietrž, kyla: wezmj z wjsokeho z horneho slezu koren a war ze starim sadlom čo nagtužgey (!) ces den a potom dobre rozmgessag a urob flajster a prilož na namohnute hned zprwoty, gako sa nemoc počina a budess uzdrawen (RN 17.-18. st); -osť ž med prietrž, kyla: hernia, ramex: kyly, namohnutost (DSL 18. st)
nekonečný príd
1. nemajúci koniec, trvajúci bez konca, večný: vweď nás w žiwot wečný, kde gest radost wečná, wečnost nekonečná (CC 1655); Bůh gest nekonečny, nepočaty (KK 1709); Carolus VI. prigal korunu wečnu a nekonečnu (MH 1712); infinitus: nekonečny, wečny, newymerany (KS 1763)
2. nemajúci hraníc, nesmierny, veľmi veľký: skrze ohen sweg nekonečneg lasky sobe sameho obetowal (WO 1670); mnohe rozepry a nekonečne zwady (PP 1734); blaznow nekonečny počet gest (MS 1758) nesčíselný; Troja pak s nekonečnu skazu podwraťena gest (PT 1796)
3. presne nevymedzený, neurčitý:
L. w spusobe nekonečnem aneb in infinitivo (KrG 1704) gram v infinitíve, v neurčitku; subst n-é s nekonečnosť: pád do zlého, nekonečného (SK 1697); -e prísl
1. naveky, večne: otzetz śivota zosztanye vetsnye i nyekonyetsne (HPS 1752); infinite: neskončeňe, nekoňečňe, bez konca (KS 1763); geho částečky, které se teměř nekonečne na menssj rozpausstetj mohau (HRK 1773) donekonečna
2. nesmierne: Buh nekonečne w nenawisti ma hrých (SK 1697); nekonečne stasliwegssi gsi ty mug čloweče (MS 1758) omnoho; nekonečně rozličné figury a gakowosti k neyprwněgssjmu hnautj přjležitost zawdali (StN 1785); -osť ž veľmi dlhé trvanie, neukončenosť; večnosť: nekonečnost Boha (PP 1734); infinitas: neskónčenost, nekonečnost (KS 1763)
nemnohý
I. príd
1. malých rozmerov, nie veľký, malý: exiguum campi: nemnohé pole; aqvae: nemnoha woda (KS 1763)
2. netrvajúci dlho, krátky: pred nemnohym cžasem (H. NEMCE 1596) nedávno; budess s nym bydlet za nemnohé dny (KB 1757); pod nemnohymi časami se obohatiti; infreqvens: nečásty, nemnohy (KS 1763) zriedkavý
II. čísl neurč nepočetný, málopočetný: nemnohe tolary na stole brynkagy (BV 1652); exiguitas copiarum: nemnohé wógsko; pauciloqvium: málomlúwnost, nemnohé mluweni málovravnosť; rotundus orator: nemnohy, ale funtownég reči orator (KS 1763); subst n-é s malé množstvo: contentus est parvo: z nemnohym gest nasyceň (KS 1763); hle gak mnohe! ale i nemnohé z neščislného (BN 1790); n-í m pl neveľké množstvo ľudí, nepočetní ľudia: budeme moci bogowati nemnozy proty tolikému mnózstwu (KB 1756); nemnozí do zeme byli pohrbeni (ASL 1763)
III. zám neurč len niektorý, máloktorý: nemnozy krestiane nasledugu Abela (KT 1753)
nemožný príd
1. neuskutočniteľný, nedosiahnuteľný, nesplniteľný: zda se nam nemožne, abychom se zotawjti mohli (ZA 1676); žadna cesta neni cnosti nepristupna, nemožna (OP 1685); neprawostj me wzessly nad hlawu mu, gako brjme težke, nemožne su my ku nessenj (COB 17. st); nemožna wecs (!), aby ony mohly to plnyty a znassaty (D. STRHÁRE 1707)
2. nemajúci moc, silu; nemohúci, bezmocný, slabý, chorý: procitus: newážny, neplatny, nemožny; impos: nemožny, nedúžiwy, kdo sam sebú wládat nemože; invalidus: mdly, slaby, nemocny, nemóžny (KS 1763)
L. byť n. byť neschopný, nespôsobilý: (poddaní) nemozni byli žiwnoste a grunty držat (NEMŠOVÁ 1721 LP); čas zymnj gest sam w sobe k utjkanj nemožnj (CS 18. st)
3. kt. ničím nevládne, nič nemá, chudobný: zbér nemožna wukol (Krista) obskakugjcý a triumfugjcý (COB 17. st); subst n-é s niečo neuskutočniteľné: kdiž učedlnici o možnosti zachovavani zakona pochibovaly, ukazal gim nemožne u Boha biti možne (SS 18. st); -e prísl
1. k 1; imposibiliter: nemožňe (KS 1763); -osť ž neuskutočniteľnosť: nemožnost veci tejto jsem skusil (BR 1785); jestli bych k vúli tvé nesplnila sliby mé, pripiš to nemožnosti a ne mé nevernosti (ASL 1790)
2. nemohúcnosť, slabosť: nemožnost k naplneny prykazany boskych (BAg 1585); invaletudo: nemocnost, nemožnost (KS 1763); neplatné a žádné manželstwá čiňíčích prekážek gest patnáct: swagerstwj, potagemnosť, nemožnost (BN 1796); vericy krestan, prv než s. P. čte, poznava svu nemožnost a slabost (SS 18. st)
3. chudoba: chticz nechticz, musime grunty nasse puste obnechat pro nemoznost; pre nassu nemožnost a weliky nedostatek zustaly gsme dlužny (KOLAČÍN 1637; 1735); pro nemožnost naši žadnym zpusobem by sme nemohli na placi tejže jistej obstavat (TISOVEC 18. st)
ne p. nie
nerovný príd
1. nie hladký, hrboľatý, krivý; šikmý: obliquus: kriwý, nerowny (ASL 1740); fragosus: drsnatý, nerowný; confragosus: prjkry, nerowny; angulus reconditus: welmy nerowné mjsto (KS 1763); nic kriwého, nic nerowného sem nenalezel (VP 1764);
x. pren snássag wssecky weci nerowné, gak možess (BlR 18. st) zlé, nepríjemné
2. majúci odlišné vlastnosti, napr. iný, rozdielny, odlišný: gaydy a drumla nerowne zwuky widawagj (KoB 1666); gako oděw žebrácki s pridanymi některymi kuskami z nowého sukna a barwy y spusobnostj nerowneg (SPa 1716); lepssj býti nerowným w rokach než nerowným w zmyslu (NK 1721); kterych z pychi potupugess gak nerownych tobe (GŠ 1758); dissimilis: nepodobny, nerowny, nerownaky (KS 1763); když gest počtownjk nerowný (LU 1775); rozlaučitedlné spoluzněgjce této gsu: 1) rowné: ... dd, ss, mm... 2) něrowné: dk, lb, nc... (GT 1780)
L. asymphonia: nerovne spoluzneni (ML 1779) nesúzvuk
3. nesprávny, nespravodlivý, falošný: iniqvus: falessny, nerowny, nesprawedliwy, nesslechetny, kriwdiwy; pravus: nerowny, krywy, zly, nesslechetny (KS 1763); pravus: nerowni, bezbozni (ML 1779); subst n-á ž číslovka: odchilnost něrowných: dwa, tři... (DM 1780); n-é s rozdielne postavenie: on úbohý, viďíce své a mé ňerovné (BR 1785); -o, -e prísl k 1: kachle nektere nerowno su postawene (DUBNICA n. V. 1722); minus recte, minus plane: nerowno (PD 18. st); gak kule nerowno kračj, tak sstestj w swete se točj (Se 18. st);
x. pren prosba tak nerowno naproti mne dirigowana gest (PUKANEC 1793) nepriamo; k 2: nerowňe mysljm; nerowne weň y do nútrá stogjce zubi (KS 1763); predce wssak negednako a nerowno gestiť podle tejto repartitie portiy naloženo (VRBICA 1786); -osť ž
1. krivosť, hrboľatosť: anfractus: nerownost cesty (WU 1750); glebositas: hrudnatost, nerownost (KS 1763)
2. rozdielnosť, odlišnosť: ceremonge ne u wsseckjch gedne gsu, any poswyacanj cirkewnjch služebnjkuw geden objčeg: ale nerownost tato nenj zhodna a su takowe zwjklosty puhe bezrozdilne wecy (KoB 1666); takowa w običegech nerownost začastye na stawu manželském se wynachaczá (PeP 1770); nemame o pulsu gen podlě rychlosti, ale y podlě geho rownostegnosti a nerownosti sauditi (TiS 1788) nepravidelnosti; tym se naukazuge gegich welikost, ale toliko nerownost (CS 18. st)
3. nesprávnosť, nespravodlivosť: pani widicz tuto nerownost (TRENČÍN 1589- 1600); pro nerownost takto nám naloženau negen by welike nesnadky a swady mezy nami samjmi byli (VRBICA 1786); inaequalitas: nerownost (PD 18. st)
4. nezhoda, nejednotnosť: tj rodičowe geho (toho človeka) aneb wjce djtek magj, aneb s tjmto synem swym w nerownosti zustawagj (LKa 1736); discordia dissipat: nerovnost spustosseni prinassi (LD 18. st); -ota ž nerovnosť, odlišnosť: skrze nerownotu, kterú w slúžbe božj cytj (BlR 18. st)
nesvätý [-va-] príd kt. nie je posvätený al. svätý, všedný, svetský: locus profanus: obecné, neswaté mjsto (KS 1763); swátosťi za neswaté držá (BN 1790); subst n-é s čo nie je sväté, čisté: aby ste mywali umeni rozeznáwati mezy swatym a neswatym, tym, mezy čistym a nečistym (KB 1757)