Li zn. chem. ▶ lítium lithium
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
Li chem. zn. pre lítium
li neskl. ž. ‹čín›
1. náb., filoz. ideálny počiatok a večný nezničiteľný poriadok vesmíru ako základný prvok tradičného čín. náboženstva a filozofie
2. čín. dĺžková jednotka (576 m)
-li nesamostat. čast. vo funkcii I. spoj. podraď. uvádza vetu 1. jzsl prívlastkovú; či: Nejsem teho odborňík, je-li to železo alebo lecina (Smolinské SEN) 2. predmetovú; či: Nevím, šesnázd alebo osemnázd rokóv-li má (Ružindol TRN); Nalakala sa, ten hadisko-li to neból (Blatné MOD) 3. záh zastar. príslov. podmienkovú; ak: Dočkám-li, na druhí rok si to kúpím (Brodské SKA); Si-li dobré, ohu̯ás sa! (Borinka BRA) II. čast. záh súčasť otázky; a či, vari: Víte-li, otkád je to seno? (Brodské SKA); A neňi-li to pravda? (Brodské SKA)
-li nesamostatná čast vo funkcii I. čast v priamej al. nepriamej otázke, či: odrykass-li se sathanasse (BAg 1585); wgely, neb wydel-ly swedek (LIPTOV 1651); a cokoly zaminugess, rad se pjlne, takto ly, či onak lepeg (KoB 1666); dawno-ly sy sa widala (ORAVA 1740) II. spoj A. podr 1. v podmieňovacej vete, ak: provede-ly Benek hodnym swedomym, ze czo za Czabalu dal, to gemu ma nawratity (TRENČÍN 1483 SČL); wystawok, chtely-ly by potomkowe geg prodawaty aneb pusstety, to nemagj žadney moczj (L. TRNOVEC 1600); budem-ly bezbožny, beda my gest (KB 1757) 2. v predmetovej vete, či: necht ohleda prawo, mame-ly my bratia w penizech diel miety (ŽK 1454) B. prir je súčasťou dvojčl. spoj. -li -li, -li -či, kt. vyj. vylučovací vzťah, či, alebo: pustite-li muog statek, czy pak nye (B. BYSTRICA 1596); ani viem, oddali-li vám to železo, či pak nie (BOJNICE 1614 E); rad se pjlne, takto-ly, či onak lepeg (KoB 1666); pre koho zmlúwu pisali, pre múdrích -li, či-li pre hlúpich (BA 1789)