Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nieto, nie to; nietoby, nie to by; nietožeby, nie to že by; nieto aby spoj.
niežeby, nie že by; nieby, nie by spoj.
že spoj. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

akože, pís. i ako že zám. opytovacie príslovkové

akože, ako že spoj. podraďovacia

akože, ako že čast.


aspoňže, aspoň že čast.


dobreže, dobre že čast.


ešteže, pís. i ešte že čast.


ledaže, leda že čast.


ledvaže, ledva že čast.


niežeby, pís. i nie žeby, nie že by spoj. priraďovacia i ako súčasť dvojčlennej spojky niežeby – ale


že spoj. podraďovacia i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-že/2591337±26: adjektíva m. neživ. N+A pl. 1. st. 110 svieže/110

-že/2591337±26: adjektíva s. N+A sg. 1. st. 262 svieže/262

-že/2591337±26: adjektíva ž. A pl. 1. st. 51 svieže/51

-že/2591337±26: adjektíva ž. N pl. 1. st. 105 svieže/105

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) m. živ. D pl. 11 týmže/11

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) m. živ. G pl. 11 týchže/11

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) m. živ. I sg. 15 týmže/9 (1/6)

-že/2591337±26: pronominá (zmiešané) ž. G pl. 9 týchže/9

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

aby 1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účelovú a vedľajšiu vetu predmetovú • žeby: deti sa tuhšie k sebe primkli, aby, žeby premohli strach; oznámili nám, aby, žeby sme ich čakali na stanici; nedopustí, žeby jeho žena ťažko robilapoet. by: Ohníček išiel spať, by mohol ráno vstať. (J. Kráľ)nechexpr. nechže: zasvieť, nech lepšie vidíš, aby si lepšie videl; silne ho drž, nechže ti neujde; povedala mu, nech si veci upraceže: zobrala krhlu, že poleje kvety, aby poliala kvety

2. uvádza vedľajšiu vetu prívlastkovú, podmetovú, doplnkovú (po záporných slovesách zmyslového vnímania), dôsledkovú (nadradená veta je záporná) a príslovkovú príčinnú (so záporom; v nadradenej vete sú slovesá typu báť sa) • žebypoet. by: predložil návrh, aby sa začalo rokovať; dačo sa už nájde, aby, žeby nemusel rukovať; ešte som ho nepočul, žeby prosil; nie je malé dieťa, aby, žeby si ho stále poúčal; bojí sa, žeby, by nespadol

3. uvádza vetu, v ktorej sa vyjadruje želanie, výstraha, žiadosť a pod. • žebyexpr. abyže: Aby ste nám hanbu neurobili! Aby ťa čert vzal! Žeby si sa nám šťastne vrátil! Abyže si tam nezaháľal!nechexpr. nechže: Nech, nechže to parom vezme!


ako 1. vyjadruje otázku vzťahujúcu sa na spôsob al. kvantitu • expr. akože: Ako(že) sa máš? Ako dlho zostaneš? Ako(že) to spravíš?nár. al. poet.: jak: Jak si to predstavuješ?nár. jako

2. uvádza porovnávací výraz al. porovnávaciu vetu • ani: oči ako, ani žúžoľ; robota mu ide ako, ani po masleakoby: oblaky sú akoby namaľovanépoet.: sťasťaby: rovný sťa jedľa; Stáročia sťaby zbrojnoši stoja. (Plávka)než (pri nerovnakosti iba po 2. stupni prídavných mien al. prísloviek a po slovách iný, inak, opačný, opačne): lepší ako, než ja; je iný, než sme my; bolo to inak, ako, než som si myslel; skončilo sa to opačne, než sme predpokladalizried. čo: zje toľko čo otecnár. al. poet. jaknár. jako: Slnko jak koráb v krvavých vodách plá pod oblohou. (Krasko)nár. lež: Lepšie je dievčatku lež neveste. (Šoltésová)

3. uvádza vedľajšiu vetu doplnkovú • že: počul ho, ako sa vyhráža; videl som brata, že odchádza

4. hovor. uvádza výraz pri váhaní, rozpakoch a pod. • hovor. expr. akože: ty si ho ako vyhodil; on sa akože bránil

5. p. keď 1 6. p. ledva 2


1. uvádza vedľajšiu vetu príslovkovú účinkovú • že: vyskakoval, až sa mu hlava zakrútila; bolo tam dymu, až, že zadúšalo

2. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska veľkej miery • dokonca: prišlo ich až, dokonca tridsať

3. zdôrazňuje pripojený výraz z hľadiska krajnej hranice, miery a pod. • ibalen: až, iba dnes si ho všimli; z dovolenky sa vrátil iba, len včera

4. p. kým 1 5. p. keď 1 6. p. ak 1


hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hochoci ajhoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keďi keďkeď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomužekniž. navzdor tomužezastar. vzdor tomuže: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo ajčo ičo hneďčo priama čonech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabárbár ajbársbárs ajtrebárstrebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijakohocakoakokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďahoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


kiež uvádza želaciu vetu • kiežbybárbársnechnech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiťkebykeby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišlibodajzastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazneže: Že sa zdravý vrátiš!


ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidíhovor.: len-lenlen-len žetak-taktak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamyexpr.: ledvažesotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidíexpr. ledvučičko (Hviezdoslav)expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presilezastar. ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršaťakoibaiba čoiba toľkočolenlen čolen toľko čohneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízorexpr.: ledvažesotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolozastar. ledvynár. ledvaj


nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietobynietoabynietožebyniebyniežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v nocitobôžtobôž nietým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhýmtým skôrtým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

-že čast. (nesamostatná)

1. má zdôrazňovací, zosilňujúci význam a) pri niektorých zámenách, príslovkách, spojkách, častiaciach: ktože, ktorýže, čiaže, čože, kdeže, akýže, akože, odkiaľže, skadeže, aleže, veďže, nieže; Nože, len skús, Paulínka. (Tat.) Ej, nechže sa len zablyštia valašky, samopaly. (Pláv.); b) pri niektorých slovesných tvaroch (najmä pri imperatíve), ak sa vetou vyslovuje rozkaz, požiadanie, prekvapenie, očakávanie, uspokojenie ap.: Hybajže mi z očú. (Pláv.) Ach, joj — iďže ho v čerty. (Kuk.) Dajteže toho hriateho! (Jégé) Nešiaľže sa mi, ty šaľo! (Jégé) Och, budeže to roboty. (Jes.) Och, bolože mi vtedy ľahko a dobre. (Švant.)

2. býva súčasťou niektorých spojok al. častíc: ledvaže, nielenže, ibaže, lenže, pravdaže; Sotvaže usalašil sa v hoteli, už našiel na stole vizitku. (Vaj.)

div3
I. vetná prísl nie div, neni div/divu i v otázke čo divu, či (je) div? nemožno sa diviť: neny gest dyw, že czlowek vpadne (STRÁŽNICA 1529); nenj diw, ponewadž oni samy teg nesslechetnosty poddanj gsu (WO 1670); nebylo by djwu, žie by nemely co mlatit (DUBNICA n. V. 1722); dar pekny bila Maria, čo techdj diwu, že ona negmilegssy bila Panu Bohu (KT 1753); minime mirum: ne diw (KS 1763); div; div jestli je čudné, prekvapujúce: mirum ni domi est: dyw, gesly doma neni (KS 1763); mistr Gakomus mluwi: Diw ze czlowek vmre, kdiž ssalwia roste (LR5 18. st)
II. čast vyj. prekvapenie, podivenie; div, div, že (so záporným slovesom) skoro, temer, len-len že: dyw gsy ocžy newydierem (TRENČÍN 1584); konye dyw ot hladu nepomory (SUČANY 1622); wiczudky daval chudobe, div že ludge nepokapaly (JASENICA 1710)
F. pany Keviczka diw nohy neotočzila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi veľa sa nachodila


že
I. spoj podr uvádza vedľajšie vety: qvousqve: že (KS 1763)
1. podmetové: czo bi byla spowed: ze nicz gineho neny, než zgewne a zretedlne wiznanj hrjchow swogich (BAg 1585)
2. prísudkové (po sponových slovesách al. po výrazoch byť v čom, spočívať v čom): chyr byl, žes zahynul (LD 18. st)
3. doplnkové (po slovesách a výrazoch zmyslového vnímania): a pokrssteny Yežyss hned wystúpil z wodi, a hle otewreli sa gemu nebesa: a widel Ducha Božjho, že zestupuge gako holúb a pricházá náňho (KB 1757)
4. prívlastkové: kterassto zelina (mandragora) takowu mocz ma w sobe, že cžloweka welmi ospanliweho czini (TC 1631); tej jsme techdy nadeji, že tato naša pokorna prozba pred Vaši Velikomožnosti misto naleznuti ma (VÝCHODNÁ 1678 LP); prigde sedem rokúw tak welikég neúrodi, že se zapomjnat bude na wssecku hognost predésslu (KB 1757); i ta obtižnost k tomu prikročuge, že když se dva poldomnici zprežene a na čtverym statku cely den robime (BOROVÉ 1775 LP)
5. predmetové: wiznawam timto listem, ze dawam list gleytowni wrozenemu panu (PEZINOK 1452); Rogkowa, yak sem wyrozumel pred W. M., do dwuch tydni se W. M. ptala, ze mala sama tyže ostatnie penjze sem ke mne prinesti (MOŠOVCE 1584); osobi pak, ktere su zeptawane, že zemrelj, to dobre wiem (GALANTA 1664); addito, ze za fatensowho mladenstwa, circiter pred padesatmy rokmy, filakouskich masyarou log wozgewal (ŠTIAVNIČKA 1676)
6. spôsobové (v nadradenej vete býva odkazovací výraz tak, taký, toľko, ap.), (vo výraze okrem toho, že, okrem že vyj. mieru obmedzením), (vo výraze ako že vyj. nepochybne platnú okolnosť, utvrdzujúcu pravdivosť nadradenej vety): stala se kupa tym spuosobem, že Orssula Koncekowa ty giste chiže swoge (dostala) (TURIEC 1604); W. W., račte tak rozumet, že v Banskej Bystrici maju trojaku medi (JELŠAVA 1618); Sin Boži w tele na tuto nysku zemi z nebe dolu wstupil, a tak se uponižil, že prigal spuosob služebnika (TC 1631); lichva naša jedine po tych holych vrchoch sem a tam sa tluče, tak že luto jest hledet na bidu a uskost lichvy našej (H. OREŠANY 18. st LP)
7. prostriedku (v nadradenej vete býva odkazovacie slovo tým): a toto gesste daleg ste činili, prikrywali ste slzama oltar Páne plačem a narjkanim, tak, že bych wjcég nepohlédel na obet, any neco newzal prigemneho z ruk wassich (KB 1757)
8. príčinné: protož len a gačmen pobity gest, proto, že byl gačmen zeleny, y len guz listki wypussťal (KB 1757); takže, ktera gim predtym pricinu dala zarmutku a truchliwosti, zasek gich obweselila a k radosti priwesti se usiluge (MS 1758); increpitare aliqvem morae: nekoho láti, že prodléwá, neskoro gide (KS 1763); Martin Mikulas obzalowan gest, ze z geho domu ohen wissel (PONIKY 1792)
9. dôsledkové (takže, a preto): naziwala se pak ta brana hnogna proto, ze s tu branu, kdiž negakj priwal padl, woda wssecek nerad, nečistotu, blato, hnug wen winassela (KT 1753)
10. účelové: s teg pričiny techdy unižene a pokorne prosime Vaši Velikomožnost, jakožto pana k svym ubohym poddanym laskaveho, žeby na nas račila V. V. milostive a laskave popatriti (VÝCHODNÁ 1678 LP)
11. prípustkové:
F. čo osožj bláznu, že má bohatstwj, ponewádž múdrost kupiti nemožno (KB 1757)
II. spoj prir
1. porovnávacia: prirovnáva vlastnosť, činnosť al. stav niekoho, niečoho k niekomu, niečomu podľa istej spoločnej črty, ako, ani, sťa: ze yako sen, tak smrt take ne dussy, ale tela tolyko gest (TC 1631); se ona insé sacramentumi nye zná, anyi insak nye viszlúsuje, lyem jako jich od pana vsala (DEBRECÍN 1750)
2. vo výrazoch nie že by, niežeby, spája dve vety priraďovacieho súvetia al. dva výrazy viacnásobného vetného člena, s odstupňovacím významom: ze ne bilina any flastr vzdrawyl gest mne, ale slowo a recž twa, Pane, kteraz vzdrawuge wsseczky weczy (BAg 1585); swuog statok slobodne pasaly a že gim to predtim žaden nezbranowal (V. ČEPČÍN 1721)
III. čast v priamej reči: powedel Pán Buh k hadu: že sy toto učinil, zlorečitý sy mezy wsseckýma ozywugjcyma a howadami zemskyma (KB 1757); -že čast nesamostatná
1. pri niektorých zámenách, príslovkách, spojkách, časticiach (ktože, čože, akože, aleže, nieže): ty žie giž gmenowane pany ne yako sudcze, ale gednatele (LIPTOV 1587); ja Orssola Mikloska, aczprawe na tele mdla a nemoczna, wssak-ze na smislu, swedomy a dussy zdrawa, wiznawam timto testamentem (MARTIN 1595); jaki se on jest? (DEBRECÍN 1750)
2. ako súčasť niektorých spojok al. častíc (ledvaže, nielenže, ibaže, lenže, pravdaže): gineho newye, krome-že mnohokratje tam nassla syna pany Laczkoweg w dome instansowom sedycziho, ale wo dne (V. ČEPČÍN 1659); tam-že len pripiss, nebo že k dolewku meskimu anebože mezy droždie (KRUPINA 17. st); verum modo: tolikó že (KS 1763)

že_1 že že_2 že že_3 že že_4 že že_5 že

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu