župan1 -a m. (u nás v min.) správca župy, stolice;
županský príd.;
županstvo -a s.
1. úrad župana
2. župa
župan2 -a/-u m. (dlhý) pohodlný domáci plášť: obliecť si ž., chodiť po byte v ž-e;
županový príd.: ž. strih
župan -na/-nu pl. N -ny m. (plášť)
župan -na pl. N -ni m. (človek)
župan -a/-u mn. N -y m. ‹f < arab› pohodlný domáci plášť: prešívaný ž.;
županový príd.
župan1 najvyšší župný úradník • hist. išpán
župan2 pohodlný (obyč. dlhý) domáci plášť • expr. chalát: vybehla z izby iba tak v župane, chaláte • zastaráv. vigan • subšt. šlafrok
župan1, -a m. hist. náčelník, správca župy, najvyšší župný úradník: bratislavský, nitriansky ž.;
županka, -y, -niek ž. hovor. županova žena;
županský príd. týkajúci sa župana, patriaci županovi: Myslím, že Guzyho županské dni sú spočítané. (Jégé) Museli ísť ako županskí povereníci na okresné sídla. (Jes.);
županstvo, -a, -tiev str.
1. bez mn. č. úrad, funkcia župana: dedičné ž. (Jégé)
2. župa: Odpisuj rozkaz krakovskému županstvu. (Stod.); Stiahnem ich (kmene) väčšmi dohromady obručou a urobím županstvá. (Jégé)
župan2, -a/-u m. dlhý domáci kabát (obyč. raňajší): obliecť si ž., byť (ešte len) v ž-e;
županček, -a i županok, -nka m. zdrob.
župan m správca župy: wedle listu pana služnodworskeho, w kterem pisal gmenem p. hlawneho župana (ŽILINA 1702)