žoviálny príd. dobrosrdečný, dobromyseľný; blahosklonný: ž. človek; ž. úsmev;
žoviálne prísl.: ž. potľapkať po pleci;
žoviálnosť -i ž.
žoviálne 2. st. -nejšie prísl.
žoviálny príd. ‹f› prejavujúci v styku s ľuďmi blahosklonnú prívetivosť, bodrú veselosť, dobromyseľnosť: ž. kolega; ž. rozhovor;
žoviálne prísl.: ž. osloviť;
žoviálnosť -ti ž.
žoviálny príd. (franc.) dobromyseľný, dobrosrdečný; blahosklonný. ž. človek; Sedliak je žoviálny, dobromyseľne žartujúci, ale i kritický. (Vám.);
žoviálne prísl.;
žoviálnosť, -ti ž.