žobravý príd.
1. živiaci sa žobraním: ž. tulák; ž. študent, ž. mních (v stredoveku)
2. expr. úpenlivo prosiaci, prosebný: ž. hlas;
žobravo prísl.
žobravý -vá -vé príd.
prosebný svedčiaci o prosení • expr.: modlikavý • žobravý • žobronivý: prevravela prosebným, modlikavým, žobronivým hlasom
p. aj ponížený
žobravý p. prosebný
1. ktorý žobre, žobrajúci: ž. tulák (Jégé); ž-í študenti potulní, živiaci sa almužnami (najmä v stredoveku); ž-í mnísi, ž-é rehole zadovažujúci(-e) si životné potreby z almužien, z milodarov;
2. expr. úpenlivo prosiaci, prosebný: A ten človek ho prosil žobravým, huhňavým hlasom: Pán Šerner! (Min.)
žobravý [že-] príd (o mníchoch) kt. sa živí žobraním: gedna particularnj osoba zebrawjch mnjchu mne znama bila (WO 1670)