žobrák -a mn. -ci m.
1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.
2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;
pren. pejor. nadávka obyč. chudobnému človeku
3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;
žobráčka -y -čok ž.;
žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa
● → vyjsť na ž-u palicu;
žobračí príd. zried.;
žobráctvo -a s.;
žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
žobrácky -ka -ke príd.
žobrácky prísl.
biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor • chudobný (op. bohatý) • núdzny • nemajetný (op. majetný) • bezmajetný • bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery • ubiedený • vybiedený • zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti • úbohý • expr. neborký • expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota • zúbožený • zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci • poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák • expr. zbedárený • zbedovaný • zbiedený • zried. zabiedený • expr. zried. živorivý (Tatarka) • expr.: prabiedny • pramizerný • prebiedny • úbohučký
2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda • chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie • chabý • vetchý • nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti • slabý • expr.: úbohý • mizerný • pramizerný • žobrácky • prabiedny • kniž. zastar.: mizerácky • mizerábl • pejor.: všivavý • všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život • expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok • kniž. dezolátny • expr.: žalostný • prebiedny • úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok • expr.: psí • psovský • psotný
p. aj slabý, zlý
3. p. chudý 4. p. bezmocný 2
chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biedny • núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek • nemajetný • bezmajetný • nebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina • bedársky • plebejský • expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod • domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)
2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj • chatrný • chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev • slabý • nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti • biedny • mizerný • zlý • nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed • expr. úbohý • nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program • expr.: psí • psotný • psovský: psie, psotné pomery • prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)
mizerný 1. ktorý nemá potrebné, vyhovujúce vlastnosti (op. dobrý, výborný) • zlý • nedobrý • planý: žiakova odpoveď bola mizerná, zlá; zlé, nedobré, plané jedlo • nevyhovujúci • nekvalitný • nedostatočný: nevyhovujúci, nedostatočný efekt z podnikania; nevyhovujúci, nekvalitný výrobok • neschopný • nesúci • nanič (ktorý nemá potrebné vlastnosti na vykonávanie istého povolania a pod.): do útoku postavili neschopných, nesúcich, nanič hráčov • slabý • malý • nízky (ktorý nedosahuje potrebný počet, množstvo a iné hodnoty): mizerná, slabá, nízka úroda; slabý, nízky, malý zárobok • expr.: biedny • úbohý • chatrný • chabý • žobrácky (ktorý nedosahuje potrebné množstvo al. kvalitu; ktorý svedčí o nedostatku): dosiahnuť biedny, úbohý, chabý výsledok; mať na sebe biedne, chatrné, žobrácke oblečenie; mizerný, žobrácky život • expr.: mizerácky • pramizerný • mrcha (neskl.) • zastar. mizerábl (veľmi mizerný): mať mizerácku, pramizernú náladu; mrcha, mizerábl počasie • hovor. expr.: mrchavý • nafigu • fraz. expr.: na starú belu • subšt. na milú kedveš: mrchavá, nafigu cesta; zábava na starú belu, na milú kedveš • pejor.: všivavý • všivácky • pľuhavý • subšt. blbý • niž. hovor. poondiaty • poondený: všivavý, pľuhavý život; blbá, poondiata, poondená robota • vulg.: posratý • na hovno • na riť
2. p. bezvýznamný, bezcenný 3. p. zlý 1, 2
naničhodný 1. expr. vyznačujúci sa zlými charakterovými, morálnymi a pod. vlastnosťami (o človeku a jeho prejavoch); často v nadávkach vyjadrujúcich negatívny vzťah k niekomu al. niečomu • ničomný • bezcharakterný • nečestný • podlý • nízky • zlý: naničhodný, ničomný, bezcharakterný, nečestný človek; naničhodný, podlý, nízky čin • nepodarený • nevydarený: nepodarený, nevydarený syn • expr.: prekliaty • mizerný: prekliaty, mizerný zlodej • hovor. expr. mrchavý • expr. mrcha (neskl.): mrchavý, mrcha chlap; mrcha robota • expr.: potvorský • hromský • paromský • paromovský • čertovský • diabolský: potvorský, hromský šarvanec • darebný • darobný • expr.: darebácky • galganský • šľakovitý • sprepadený • pejor.: potrimiskársky • prašivý • všivavý • žobrácky: prašivá, všivavá potvora • pejor.: pľuhavý • pľuhavský • panghartský • pankhartský • svinský: pľuhavý, panghartský lump • niž. hovor.: poondiaty • poondený • hrub.: posratý • posraný: poondiata, posraná nádcha, vec • subšt. sakramentský
2. p. bezvýznamný, zbytočný
žobrácky 1. p. biedny 2 2. p. naničhodný 1
žobrácky príd.
1. týkajúci sa žobráka, patriaci žobrákovi: ž-a kapsa; ž-a kaša zabíjačkové jedlo z krúpov a vnútorností
● ž-a palica symbol nemajetnosti, chudoby, odkázanosti na milodary: hovor. vyjsť (prísť) na ž-u palicu celkom schudobnieť, vyjsť na mizinu; doniesť (priviesť) niekoho na ž-u palicu pripraviť ho o majetok, ochudobniť, hmotne zničiť;
2. expr. úbohý, biedny, chatrný. ž. zárobok, ž-a mzda, ž-a odmena, ž. život;
3. expr. naničhodný, nepodarený (často v nadávke): Víno vyliečilo môj žobrácky žalúdok. (Al.) Taký žobrák žobrácky. (Jégé);
žobrácky prísl.;
žobráckosť, -ti ž. zried. príznak charakteristický pre žobráka; žobráctvo: Akási žobráckosť prilipne na neho. (Šolt.)
žobrácky [že-] príd 1. týkajúci sa žobráka, súvisiaci so žobrákom: swatý Ssymon Salus mezy žebrackich chlapcuw se zamissal (RW 1702); mendicus: žebrácky, k žebráku náležity (KS 1763); w žadnem kostele okrem pokladnice žebrackeg žadna inssa pokladnica nech sa newiklada (KOŠECA 1785); Alzbetha detj zebraczké chowala (Káz 18. st); pera: žebrácka tasska (LD 18. st) L. ž-a masť jednoduché liečivé mazadlo: žebracka mast od opuchlych nuoch. Wezmy kuracincuow a psseničnych otrub, naleg na to horuceg wody a moč w tem nohy (RT 17. st); ž. špitál, dom chudobinec: proseucha: sspjtál žebrácky (KS 1763); gak nesprawedliwé nadobuťj žebráckím domum dáwagú (BN 1790); ž. mních žobravý: o tak rečených zbjrkach žebráckých mnjchůw nic nechcj pripomjnati (STo 1783) F. ž. chlieb živobytie získané žobraním: y žebratsky chleb gest poctywj chleb, takže lepeg žebratj než krastj (CS 18. st); vyjsť na ž. stav stať sa žobrákom: giste gest, že na žebracky staw wigiti musime (RUŽOMBEROK 1773); spanie, žebracké kochanie (SiN 1678) vo vlastnom záujme netreba dlho spať 2. úbohý, biedny, chatrný: cento: žebracka malcha (PG 1656); žebracke haleny otrhane ubohjch lidj gsu (KoB 1666); swadba tato nenj žebratska, ale kralowska (CS 18. st); ž. prísl k 2: tento liduv stav bárs jak žebrácky ňekdi žíjal, ale čím náhle jest na lekárskú policu posaďen, hňedki urozením pánum chce bíťi rovný (BR 1785)