žobrák -a mn. -ci m.
1. kto sa živí žobraním: otrhaný, slepý ž.
2. expr. veľmi chudobný človek, chudák, bedár: je to ž., nič nemá;
pren. pejor. nadávka obyč. chudobnému človeku
3. expr. mrzák, kalika, chorľavý človek: ostal ž-om na celý život;
žobráčka -y -čok ž.;
žobrácky príd. i prísl.: ž. zárobok, život, ž-a kapsa
● → vyjsť na ž-u palicu;
žobračí príd. zried.;
žobráctvo -a s.;
žobráčik -a mn. -ovia m. zdrob. expr.
žobráčka -ky -čok ž.
žobráčka1 p. žobrák
žobráčka2, -y, -čok ž. hovor. (obecný) domček, chalupa pre žobrákov: Keď im rodná chalupa padla na hlavu, Masiarik im ponúkol obecnú žobráčku. (Tat.)
žobrák, -a, mn. č. -ci m.
1. človek, ktorý sa živí žobraním: Dostane sa robotníkovi zárobku, žobrákovi almužna. (Kuk.); kostolný ž. ktorý žobre pred kostolom
● žart. malý ž. s veľkou palicou (kapsou) chodí o prekvapujúcich al. nadmerných vlastnostiach al. výkonoch ľudí malého vzrastu; Keď sa (raz) žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní (prísl.) keď človek dosiahne neprimerane vysoké postavenie, nedá si ho odňať. Zo žobráka býva mrcha pán (prísl.) popánený býva horší, krutejší ako pán; pýtať od ž-a palicu žiadať niečo od veľmi chudobného; žiadať od niekoho posledné, čo ešte má;
2. expr. chudobný, nemajetný človek; chudák, bedár: Nevídali panstva... Rudopoľskí sú žobráci, ja to viem. (Vaj.) Dvere a okná vydrúzgané, priečna stena roztresnutá, povaly spadnuté. Sme žobráci (Fr. Kráľ) sme na mizine.
3. expr. človek s telesnou chybou; kalika, mrzák; chorý, chorľavý, telesne slabý al. nevyvinutý človek;
zried. (mn. č. -ky) i o zvierati: Dievka moja, nuž či si to žiadaš, aby ma dolomil a musela si ma opatrovať — žobráka? (Taj.) Dali a vidieť (ženy) po chodbách nemocnice soptiace životom, ako sa zhovárali so svojimi mužmi, žobrákmi. (Urb.); hovor. ostať ž-om na celý život (do smrti) nadobudnúť trvalú telesnú chybu al. poruchu zdravia; pejor. duševný (duchovný) ž. rozumovo menejcenný, hlúpy človek; Už vedel naisto, že junce prischnú na ňom, že nezatají pred dedinou, aké má žobráky. (Kuk.)
4. pejor. nadávka vyjadrujúca podceňovanie pre telesnú al. duševnú neschopnosť al. pre nemajetnosť; naničhodník: Žobrák... ešte pred rokom sa musel plaziť po bruchu pred ním, a teraz pozri — aký kohút. (Min.) Ty žobrák, to si mal spraviť hneď na stanici. (Tomašč.) Nazval ho žobrákom a podobné mená sypali sa na Machnatého ani z vreca. (Kuk.)
5. hovor. expr. obyč. v mn. č. žobráky, -ov m. nepravidelné pásy, šmuhy, fľaky na zle, neodborne obielenej stene;
6. kart. slang. jeden zo spôsobov hry pri mariáši: hrať ž-a;
žobráčka, -y, -čok ž. k 1-4;
žobráčik, -a/-čka, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. k 1, 3
žobrák [žo-, že-] m 1. kto sa živí žobraním: dvúch žebrákuv starých na bránach osadili, knoty v ruce dali (ASL 1684); rogator: prosebnjk, žebrák, pitač (KS 1763); zebrak kdiž si chleba pita, sedne pod pecz, tabak smrka (SNS 1786); lačny žebráci k domom bohatych utjkati se obyčag mywagú (BlR 18. st) L. rehoľnícky ž. žobravý mních: náležitý reholnícký žebrák bi bil s teba (BR 1785) F. rogator ostiatim panem petam: gakó geden žebrák po domoch chléb pitat budem (KS 1763) žobrať; viesť život mizernejší nad ž-a biedne žiť, živoriť: precžo na tieto moge stare dny mizerny a nad zebraka mizernegssy žiwot westy musim? (PUKANEC 1767); y tu malchu by z žebraka zedrel (SiN 1678) o veľmi skúpom človeku; za korunu by si dal aj koleno vŕtať 2. veľmi chudobný človek, bedár, chudák: na sspital zobrakom winicu na Stareg hore poručam (KRUPINA 1691); pauper: chudobny, núzny, ubohy, žebrák (KS 1763); ňé jeden oťec pri svadbe sina žebrákem bíva učinen (BR 1785); ona bude jesť pirohy, ty huby, žebrák nebohý (PV 18. st); pren v nadávkach: zedou bi si ty sto horucich ssliahou, žobrak (T. TEPLIČKA 1757) 3. mrzák, kalika: bar bi mu bol wsseczkj wlasy witrhal, kebi ho bol len žebrakom neurobil (TURIEC 1734); pre takowe hrozne bitia telo me wypadalo, odkud ostanucze zebrakem, nemuzem praczowat (LIPTOV 1765); -ov príd privl k 1: žobrakou okrusčok guss ge w kapse (VIEDEŇ 1712) F. množiť sa ako v ž-vých gatiach vši veľmi sa rozmnožovať: komu sa s. v. swinye newedu, nech kupj od žebraka stare gatye a do chlewa pod swine zakopa, budu sa mu hrube množity gako (v) žobrakowych gatyach wssj (RN 17.-18. st); žobráčka ž k 1: qvaesitaria: žebráčka (KS 1763); z obecneho chiru slissal fatens, a to zegmena od zobraček (LIPTOV 18. st); k 2: padam k noham slowutnemu wjdjeku, ponewadž neznesitedlne porcye a ginssje porubj na mne ubohu wdowu, takmer žebračku, pan služnodworsky pita (H. JASENO 1696); žobráček m dem k 1: chodí žebráček, almužnu prosí (ASL 18. st); Kristus Pan v rozličnem spusobe prichazj, nekdj w osobe žebračka (CS 18. st); k 2: mendiculus: žebráček, chudobny (KS 1763)