živnostník -a mn. -ci m. kto vykonáva al. vlastní živnosť (význ. 1);
živnostníčka -y -čok ž.;
živnostnícky príd. i prísl.: ž-e vrstvy
živnostník -ka pl. N -íci G -kov m.
živnostník, -a mn. č. -ci m. kto vykonáva nejakú zárobkovú činnosť (obyč. remeselnícku al. obchodnú) ako živnosť: mali, strední ž-ci; Pýtam sa vás, čo má holičský majster, samostatný živnostník, s hnojením? (Karv.);
živnostníček, -čka, mn. č. -oviac m. zdrob. expr. často iron.;
živnostnícky príd.: ž-e vrstvy obyvateľstva;
živnostníctvo, -a str.
1. hromad. živnostníci;
2. vykonávanie živnostníckej činnosti, stav živnostníka