Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst

živnosť -i ž.

1. úradne povolená súkromná pravidelná zárobková činnosť (remeselnícka, obch. ap.); na nej založený malý podnik: stolárska, obuvnícka ž., vykonávať ž.; otvoriť si ž.

2. zastaráv. živobytie: šiel si hľadať ž.

3. iba jedn. zastaráv. potrava, jedlo: zobrať si so sebou ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
živnosť ‑i ‑í ž.

živnosť -ti -tí ž.

jedlo 1. potraviny pripravené na jedenie • pokrm: teplé, studené jedlo, teplý, studený pokrmstrava (jedlo s istým zložením a úpravou): výdatná stravapotrava (látky, ktoré prijímajú organizmy na svoju výživu): diétna potravazried. jedza (Kukučín)expr. objedza (obyč. dobré, hojné jedlo) • obživa: obživa na celý deňvýživa: dojčenská výživajedenie: jedenia bolo málozájedka (menšie množstvo jedla na zajedenie): pripraviť si na zájedku chlebíčkypren. stôl: bohatý stôlhovor. strova: biedna strovahovor.: váravarivo (varené jedlo): vôňa dobrej váry, dobrého varivahovor. živobytie: zobral si so sebou živobytie na celý týždeňhovor. proviant: vziať si proviant do batohaexpr. jedivo: na cestu mu dali kopu jedivadet.: papapapkazastaráv. poživeň: zháňať poživeňzastaráv. chova: biedna chovazastar. kost: z toho kostu nestučniezastar. syt (Sládkovič)zastaráv. živnosťzastaráv.: menážmináž (spoločné vojenské al. väzenské jedlo) • expr. al. hrub. žrádlo: nemám doma nijaké žrádlohrub.: žranicažranie: myslí iba na žranicu, na žraniepejor.: brečkažbrnda (nechutné riedke jedlo): jesť protivnú brečku, žbrnduhovor. pejor.: gebuzinababraninababranica (nechutné jedlo) • hovor. pejor. šlichta (nechutné jedlo) • pejor. zastar.: miškulanciemišpulanciesubšt. magľajz (nechutné jedlo)

2. požívanie potravy • jedenie: vyrušili ho pri jedle, pri jedenístravovanie: diétne stravovaniezastaráv. chova: prijať študentov na chovuzastar. kost: byť u niekoho na koste


zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanieslužba: vstúpiť do službyexistencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciuživobytie: hľadať si živobytieprácarobota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z robotymiesto: byť bez miestaživnosť: krajčírska, stolárska živnosťhovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnaniepráca: išiel za svojou prácourobota: rybačka je jeho najmilšia robota


živnosť 1. p. zamestnanie 1 2. p. jedlo 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

živnosť, -ti ž.

1. bez mn. č. potrava, jedlo, strava: Živnosť, ktorú vlečieme so sebou, je ryža a cukor. (Ondr.) (Vtáčiky) už vedia lietať a hľadať si živnosť svoju. (Vans.) Kúpil trochu živnosti pre seba a ovsa pre koňa. (Jégé); zásobníky ž-i (Kal.);

2. bez mn. č. živobytie, životné potreby: Rukami hocikde vydobyjem si živnosť i pre seba i pre rodičov. (Kuk.) (Vynakladal všetko), len aby si bol mohol statočnosť, miesto akétaké, uznanie vydobyť, živnosť vyhľadať. (Taj.)

3. zárobková činnosť (obyč. remeselnícka al. obchodná) vykonávaná pravidelne a samostatne: stolárska, obuvnícka, holičská, krčmárska, mlynárska ž.

živnosť ž
1. strava, potrava, jedlo: i my sami chleba a ziwnosti wselikeg jsme pozbaveni (VÝCHODNÁ 1678 LP); alimentum: žiwnost, potrawa; nutrimen: potrawa, žiwnost (KS 1763); cžerstwy syr a mleko byla má žiwnost a wichowáni (VP 1764); zo zimneho pssenice aneb rezi a jacmena zivnosti nijakej nemame (ZÁKAMENNÉ 1776 LP); zdrawy skrze dostatečnu žiwnost, skrze wywarowanj se od sskodliweho pokrmu zachowane byti muže (RPo 1790)
2. živobytie, životné potreby: kupil gest k ziwnosti swey niekolik wolow a kraw (BÁNOVCE n. B. 1569); wssecko to, cehoz k wezdeyssymu žiwotu potrebugeme, yako prijbytek, ziwnost, statek (BK 1581); Otče, deg chudym lidem ziwnost, nemocnym ozdrawenj (PoP 1723-24); (žena) neweduce ginam kam se podiet, od tohože pana zywnost a odew az do smrti wssecek mela (ŽILINA 1746); o wssecku ziwnost sme nassu prissly (LIPTOV 18. st)
3. zárobková činnosť; roľa, majetok, z ktorých plynie živobytie: tak pro weczu zywnost, magicze giz manzelku z detiatkem, oddal se na robotu na wassu stranu (BREZNIČKA 1585); abj mohol sweg ziwnostj praczu wikonawatj (B. BYSTRICA 1610); (synovia) geden kazdy nadobili sobe obzwlasstne swe ziwnosti (DEŽERICE 1636); Daniel Švec nema žadnych živnosti, toliko fundus, na kterem sedi, od ktereho plati panu do roka fl 3 (VRŠATEC 1683 U2); mnozy tuto yar na pusto nechaly swe ziwnosty (SELEC 1716); penize za žiwnost dedowsku dal (HRABOVKA 1726); jestli nam milostivy Buch naš nejaku živnost na poli požehna (KRUŠETNICA 1776 LP); my ubohe wdowy žadnu žiwnost nedržime (LAZY p. M. 1776 LP)
L. viesť svoju ž. živiť sa, zarábať si na živobytie: take ziwnost swu wedle szwey moznosty westy ma (ORAVA 1540)
F. kdo chce lechku ziwnost, ten nema powinnost na sebe pritahowat (BV 1652) o jednoduchej práci; živnôstka dem k 1: z prsu Panny, matky swe, hledalo ziwnostky swe djte, gehoz sstedrota y ptacky male chowa (KK 1709); k 3: poručim w ochranu twu dussj, telo, y czest, pracy y zywnostku swu (KK 1709); dobrowolne dawam se Geho Welkomoznosti do poddanstwa s tu ziwnostku, kteru sem ga sobe za me wlastnj penize dostal (SOBOTIŠTE 1732 E)

Žiwnosť Žiwnosť
živnosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) živnosť
G (bez) živnosti
D (k) živnosti
A (vidím) živnosť
L (o) živnosti
I (so) živnosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) živnosti
G (bez) živností
D (k) živnostiam
A (vidím) živnosti
L (o) živnostiach
I (so) živnosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

živnosť: →speex →vorbis
mikropodnikov a remeselných živností microentreprises et entreprises artisanales

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu