živica -e -víc ž.
1. na vzduchu tuhnúca rastlinná šťava vytekajúca z (poranenej) kôry stromov: borovicová, jedľová ž.
2. synteticky pripravená makromolekulová látka: polyesterová, syntetická ž.;
živicový, živičný príd.: ž-á vôňa; ž-á masť
živica -ce živíc ž.
živica organická látka vytekajúca z poranenej kôry stromov • smola (z ihličnatých stromov) • nár. glinga
živica, -e, -víc ž.
1. tekutá, na vzduchu tuhnúca a príjemne voňajúca látka, vytekajúca najmä z poranenej kôry ihličnatých stromov: smreková, jedľová ž.; Nový dom postavili z dobrého dreva, čo voňalo živicou. (Ondr.) Dýchal do pŕs tuhú vôňu živice, rozpálenej slnkom. (Vaj.); chem. prírodné, syntetické, umelé ž-e;
2. obyč. v mn. č. živice, -víc ban. beztvaré, krehké, žlto a hnedo sfarbené látky rastlinného pôvodu;
geol. praveké horľaviny organického pôvodu (napr. asfalt, ozokerit, nafta), bitúmeny;
živicový i živičný príd. k 1: ž-á vôňa, ž-é látky
živica ž rastlinná šťava vytekajúca z (poranenej) kôry najmä (ihličnatých) stromov, na vzduchu tuhnúca: ziwica a smola su gistjch stromuw gumy (KoB 1666); colophonium: gyantár, žiwice (TT 1745); lesy a hory hognost drewa y na hagowy, na smolu aneb žiwycu s nich tekucy ukazugu (KrP 1760); colophonia: žiwica na husle; glessum: žiwica; gummi: stromowy, kočičy kleg, žiwica; pytyis: žywica borowicowá aneb smrkowá (KS 1763); resina: žiwica, smola (CL 1777); -ový príd: glessarius: žiwicowy (KS 1763); živička dem: resinula: mala žiwica, žiwička (KS 1763)