živelný príd.
1. spôsobený prír. silami: ž-á pohroma, katastrofa
2. prudký (význ. 1, 2), neovládateľný, divý: ž-á sila
3. prirodzený (význ. 1), spontánny, pudový: ž. odpor, vývin, ž-é konanie, ž-á vzbura;
živelne prísl.;
živelnosť -i ž.
živelnosť -ti -tí ž.
spontánnosť nenútený prejav vnútorných zákonitostí • samovoľnosť • mimovoľnosť • živelnosť: spontánnosť, živelnosť odporu • kniž. spontaneita
živelnosť p. spontánnosť
1. spôsobený prírodnými javmi, silami: ž-á katastrofa, pohroma;
2. neovládateľne prudký, divý. ž-á sila; Odnáša (voda) so živelnou zúrivosťou všetko. (Smrč.)
3. prirodzený, spontánny, pudový, citový; nekontrolovaný, neusmerňovaný rozumom: ž-é konanie, ž. odpor, ž-é nadšenie, ž-á snaha; ž. vývin neusmerňovaný, prirodzený; ž-á potreba; filoz. ž. materializmus naivný, predmarxovský;
živelnosť, -ti ž.