žiarlivý príd. kt. žiarli; svedčiaci o tejto vlastnosti: ž. manžel, ž-á milenka; ž. pohľad; je žiarlivý na prednosti druhých
□ byť ž. žiarliť;
žiarlivo prísl.;
žiarlivosť -i ž.
žiarlivý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
závistlivý pociťujúci závisť; svedčiaci o nej (op. žičlivý) • nežičlivý • neprajný: závistlivý, neprajný človek; nežičlivé pohľady, reči • žiarlivý (závidiaci niekomu úspech al. nejakú prednosť): žiarlivé pohľady; bol žiarlivý na jej schopnosti • zried. závistivý • kniž. závistný (Vajanský, Jégé)
žiarliť 1. báť sa (obyč. až chorobne) o stratu priazne, lásky niekoho; spájať takýto strach s odporom voči ľuďom al. veciam spätým s blízkou osobou • byť žiarlivý: žiarli, je žiarlivý na svoju ženu; žiarliť, byť žiarlivý na kamaráta
2. pociťovať nežičlivosť, závisť pri prednostiach, úspechoch druhých • byť žiarlivý • závidieť: žiarli na kladné prijatie básnikovho diela; závidí mu, že dielo kladne prijali • kniž. nevražiť (cítiť pritom nepriateľstvo): nevražil na všetkých, ktorí ho predbehli
žiarlivý p. závistlivý
žiarlivý príd.
1. prehnane, úzkostlivo, chorobne sa bojaci, strachujúci o niečiu priazeň, lásku, o stratu niečoho al. niekoho drahého, milovaného: ž. manžel, milenec; Mala muža nesmierne žiarlivého. (Tim.) Ak je Maďar žiarlivý na svoju reč a národnosť, Slovák tiež. (Vlč.)
2. závistlivý, závidiaci niekomu úspech al. prednosť: Vyprevádzali ho žialivé a výsmešné pohľady mladíkov, ktorým odvádzal spoločnicu. (Fr. Kráľ) byť ž. na niečie úspechy, schopnosti, prednosti;
žiarlivo prísl. so žiarlivosťou prejavujúc žiarlivosť: Oborí sa na dievča žiarlivo. (Tim.); ž. bdieť nad niečím úzkostlivo;
žiarlivosť, -ti ž.
1. prehnaný, úzkostlivý, chorobný strach o niečiu priazeň, lásku, o stratu niekoho al. niečoho milovaného, drahého. Nahovárala si, že nie zo žiarlivosti robí mu výčitky, ale bojujúc za svoje rodinné blaho. (Jégé)
2. závisť voči niekomu pre jeho úspechy, prednosti (často pri súperení): Medzi týmito vládami bola veľká žiarlivosť o prvenstvo. (Jes.)