žiarliť -i nedok.
1. báť sa (chorobne) o priazeň, lásku milovanej osoby; spájať tento strach s odporom voči ľuďom al. veciam blízkym tejto osobe: ž. na snúbenicu, ž. bez príčiny; ž. na manželovu kolegyňu
2. závidieť niekomu úspech, prednosť; nepriať, nežičiť niečo: ž. na spolupracovníkov; ž. na jeho záľuby
žiarliť -li -lia (ne)žiarli! -lil -liac -liaci -lenie nedok.
žiarliť 1. báť sa (obyč. až chorobne) o stratu priazne, lásky niekoho; spájať takýto strach s odporom voči ľuďom al. veciam spätým s blízkou osobou • byť žiarlivý: žiarli, je žiarlivý na svoju ženu; žiarliť, byť žiarlivý na kamaráta
2. pociťovať nežičlivosť, závisť pri prednostiach, úspechoch druhých • byť žiarlivý • závidieť: žiarli na kladné prijatie básnikovho diela; závidí mu, že dielo kladne prijali • kniž. nevražiť (cítiť pritom nepriateľstvo): nevražil na všetkých, ktorí ho predbehli
žiarliť, -i, -ia nedok.
1. (na koho, na čo i bezpredm.) prehnane, úzkostlivo, chorobne sa báť, strachovať o niečiu priazeň, lásku (obyč. o ľúbostnom vzťahu), o stratu niekoho al. niečoho drahého, milovaného, byť žiarlivý. veľmi ž. na svoju ženu, na svoju snúbenicu, ž. bez príčiny; Hoci žiarlim na Magdalénu ako pes, vám by som ju dožičil. (Fig.) Soňa sa hnevá, žiarli. (Jégé)
2. (na koho, na čo) závidieť niekomu úspech al. nejakú prednosť: Cisár žiarlil na svojho víťazného súpera. (Zúb.); ž. na niečie úspechy;
opak. žiarlievať, -a, -ajú