žiarivý príd.
1. vydávajúci žiaru: ž. plameň, ž-é slnko, hviezdy; ž-é farby jasné
2. jagavý, ligotavý, lesklý: ž. klenot, ž-é brilianty
3. krásny (význ. 1), lákavý: ž. úspech, ž-á budúcnosť; ž. úsmev; ž. príklad, vzor hodný nasledovania;
žiarivo prísl.;
žiarivosť -i ž.
žiarivo 2. st. -vejšie prísl.
1. vydávajúci, vyžarujúci, šíriaci žiaru, svetlo; svietiaci; jagavý, ligotavý, lesklý: ž-é hviezdy, ž. blesk, ž-é slnko, ž-é svetlo, ž. skvost, ž-é brilianty, ž-é oči; pren. ž-á budúcnosť sľubná, skvelá, vábna; ž. úsmev, ž. pohľad prezrádzajúci, prejavujúci city, napr. nadšenie, radosť, obdiv, spokojnosť; ž. príklad (vzor) veľký, skvelý, nasledovaniahodný (obyč. o veľkej osobnosti); ž-á osobnosť veľká, skvelá, nasledovaniahodná; ž-á pamiatka nezabudnuteľná, večná, skvelá;
2. fyz. ž-á energia uvoľňujúca sa žiarením z nejakého zdroja; tech. ž-é vykurovanie, kúrenie vykurovacie zariadenie uložené v murive;
žiarivo prísl.: ž. červený jasnočervený; ž. sa ligotať; ž. hľadieť na niečo, na niekoho napr. s nadšením, s obdivom ap.;
žiarivosť, -ti ž. vlastnosť, že niečo žiari; schopnosť žiariť: ž. farieb, ž. hviezd;
fyz. počet lúmenov pripadajúcich na 1 cm2 svietiacej plochy