Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

žiariť -i nedok.

1. vydávať žiaru, svetlo, svietiť: slnko, mesiac ž-i, reflektory ž-ia;

pren. ž. šťastím

2. jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: drahokamy ž-ia, vyleštený riad ž-i; izba ž-i čistotou

3. byť zreteľný, vyžarovať: z tváre mu ž-i spokojnosť

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žiariť ‑i ‑ia nedok.

žiariť -ri -ria žiar! -ril -riac -riaci -renie nedok.

-riť/132425±6 2.31: verbá inf. nedok. 59832 hovoriť/28911 veriť/9720 tvoriť/4045 patriť/3604 šíriť/2187 tváriť/2085 variť/1845 šetriť/1675 dariť/1284 hospodáriť/520 súperiť/420 sporiť/342 žiariť/320 (72/2874)

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskaťblyšťať salesknúť saligotať saexpr.: blyskotať (sa)bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slzažiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiarizried. jasať sa (Timrava, Rázus)trblietať sajagať sajagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajúskvieť sasvietiťsvietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotoustriebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazeroperliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlíbelieť saprebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokráskyvynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí vínohorieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa


jasať expr. nadšene prejavovať radosť • byť nadšenýkniž. al. expr. plesať: futbalisti jasajú, plesajú nad víťazstvom; deti sú nadšené predstavenímtešiť saradovať sazried. radostiť sa: tešiť sa, radovať sa z nečakaného úspechupren. žiariť: celá žiari šťastímexpr. triumfovať (obyč. zo škodoradosti) • sláviťoslavovať (prežívať ako úspech): slávia, oslavujú víťazstvo


sálať vydávať zo seba teplo, svetlo, žiaru a pod.; prúdiť z nejakého zdroja (o teple, svetle, žiare a pod.; aj pren.) • vyžarovaťžiariť: slnko sála, vyžaruje ostré svetlo; svetlo sála, vyžaruje, žiari zo slnka; pahreba ešte sála, vyžaruje; teplo, oheň sála, vyžaruje z pahreby; kniž. sála, vyžaruje z neho radosť, šťastievychádzať (prúdiť zo zdroja): z pece vychádza horúčosťšíriť sa (prúdiť všetkými smermi): navôkol sa šíri teplo, pokojzračiť sa (prejavovať sa v niečom): na tvári sa mu zračí šťastie, žiaľfyz. emitovať

p. aj sršať 2


svietiť 1. vydávať, vyžarovať svetlo • žiariť: hviezdy na oblohe jasno svietia, žiariablikaťblikotaťmihať samihotať sažmurkať (vydávať prerušované al. slabé svetlo): sviečka v tme slabo bliká, blikoce, žmurká; medzi stromami sa mihá, mihoce plamienokprebleskovaťpoet. pableskovať (svietiť v zábleskoch, chvíľami, obyč. cez niečo): z diaľky prebleskuje svetlohorieť: žiarovka, lampa horínár. sviecať (Rysuľa)žmúriťexpr.: sliepňaťškamraťškamriť (slabo svietiť): žiarovka v kúte slabo žmúri, sliepňa, škamreexpr. vysvecovať (ustavične, dlho svietiť): pouličné lampy vysvecujú celý deň

p. aj svetielkovať

2. p. blýskať sa 1 3. p. prekážať 1


vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematikeprečnievaťprevyšovaťpresahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkýchzastar. predvodiť (Hurban, Vajanský)vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankárviesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkýmifraz.: viesť prvé huslehrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať saexpr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sabyť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farboukniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou


vyžarovať 1. vydávať zo seba energiu • fyz. emitovaťzried. vyžiarovať: slnko vyžaruje, emituje teplo, svetložiariť: rozpálená pec žiarisálaťšíriť: pahreba ešte sála, šíri príjemné teplo

2. byť niečím vylučovaný, prúdiť z nejakého zdroja • vychádzaťzried. vyžiarovať: z lampy vyžaruje, vychádza tlmené svetložiariť: z očí jej žiari veselosťšíriť sa: z hlavy sa mu šíri bolesť do celého telazračiť sa: chorému sa na tvári zračí pokoj, utrpeniedýchať: dýcha z nej pokoj, harmónia


žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deňvyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastiepren. kniž.: planúťplápolať: tvár mu planie nadšenímfyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa)blyšťať salesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazeraligotať sa: rosa sa v tráve ligocejagať sajagotať satrblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajúskvieť sasvietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotouhorieť (o očiach) • zlatieť sazlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenicaiskriť (sa): sneh (sa) iskrí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žiariť, -i, -ia nedok.

1. vydávať, vyžarovať, šíriť žiaru, svetlo; svietiť; jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: slnko žiari, mesiac a hviezdy žiaria; Reflektory z povaly žiarili. (Tat.) Žiarili (Tatry) a ligotali sa v slnečnom svite. (Heč.) Vatra praští a veselo žiari. (J. Kráľ) V kuchyni vyleštený riad žiari. (Al.) Žiarili (vlásky) ozaj zlatou farbou. (Vaj.) Svet žiaril zlatobelasým svitom. (Gráf) Angyalovi žiarili oči ako dva uhlíky. (Urb.);

pren. expr. o prejave, príznaku nejakého pocitu, duševného al. telesného stavu ap.: ž. radosťou, šťastím (od radosti), od šťastia), oduševnením, elánom, vtipom, čistotou, dobrotou; z očí, z tváre (v očiach, v tvári) mu žiari šťastie, spokojnosť; tvár mu žiari badať na nej dobrý, príjemný pocit; Anča len tak žiarila (Zgur.) radovala sa, prejavovala radosť, spokojnosť ap.; žiariaci pohľad (Tim.) žiarivý, nadšený; žiari nám príklad veľkého človeka vedie nás, správame sa podľa neho; ž. niekomu príkladom (vzorom) byť príkladom (vzorom);

2. opekať, piecť (na ohni al. na horúcom sporáju): Kúsok odkrojenej kôrky svedčil, že chlebík sa tu žiaril. (Vans.) Na žeravom uhlí ju (rybu) žiaria, kým sa nepripečie kôrka. (Kuk.);

opak. žiarievať, -a, -ajú;

dok. k 1 zažiariť, k 2 užiariť

|| žiariť sa zastr. svietiť, jagať sa, ligotať sa, lesknúť sa: Oheň diamantov žiari sa zorami. (Horal)

žiariť ndk opekať: žebi od teg ženi chleba dostala, a tak ziarila a na kriz kladla na usta, ze gey lepssie bude (KRUPINA 1722); žiariť sa ndk vydávať žiaru: častka z neho, totiž z drewa, uhel, a pokud se žyary, žiwj uhel (KoB 1666)

Zvukové nahrávky niektorých slov

čosi v tichu žiari quelque chose rayonne en silence
ktorá žiari na kmeň qui rayonne sur la tribu
oblok a mesiac žiaril la fenêtre et la lune brillait
podmienkou duše, ktorá žiari condition de l'âme qui rayonne
tieto posledné záblesky žiarili ces dernières lueurs brillèrent
žiaria oči, čelo sa yeux brillent, son front s'

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu