Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj subst priezviská

žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;

pren. ž. lásky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žiara ‑y mn. ‑e žiar ž.

lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligotjas: lesk, ligot čepeleexpr. blyskotjagotpoet.: bleskottrblottrbletsubšt. glanc

2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádheraveľkoleposťsláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a slávesubšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glancpren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy

p. aj nádhera, sláva, monumentalita

3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • zábleskoheň: lesk, oheň v očiach pohasolsvetložiara


svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva • gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätýchžiaraaureola: aureola slávykniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnostipoet.: svätokráž (Roy)slávožiara


svetlo1 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlosvit: mesačný svitjas (silné biele svetlo): jas lámpkniž. prísvit: prísvit večeražiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorovosvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetleníkniž. iluminácia: slávnostná ilumináciazastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín)det. žiža

2. p. svietidlo


žiara 1. intenzívne svetelné vlnenie • jas: žiara, jas bleskusvetlo (prudké): slnečné svetlo ho oslepilopoet. žiar

2. p. svätožiara 3. p. žiar1, svetlo1 1 4. p. lesk 3


žiar1 vyžarované teplo • horúčavahorúčosť: žiar, horúčava letného slnkapáľapáľava: z pece vychádza páľavaúpek (slnečný žiar) • poet. opalzried. žiara

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žiara, -y, 6. p. -e, mn. č. -e ž.

1. svetlo vyžarované niečím (obyč. žeravým predmetom), jas: slnečná ž., ž. ohňa, plameňa, lampy, mesiaca; ostrá, oslepujúca, jasná ž.; polárna, severná ž. svetelný úkaz vyskytujúci sa v polárnych oblastiach; Ohne horia, ich žiaru azda vidia až z Mostíc. (Ráz.); pren. ž. radosti, lásky, odhodlania (na tvári, v očiach) prejav radosti, lásky, odhodlania;

2. zried. (vysoká) teplota, páľa, horúčava šíriaca sa od niečoho (obyč. žeravého), vyžarované teplo; žiar: V slnečnej žiare a v panskej priazni rád sa zohrieval tento zlatoústy Ján. (Vans.); pren. Mladé životy spaľovala žiara týfovej horúčky. (Fr. Kráľ)

žár, žára% p. žiara


žiar, žiara ž [žá-]
1. vyžarovanie, lesk, jas: (Boh) byl gako slunce žár (CC 1655); nitor: žára, gasnost (KS 1763);
x. pren zarj swetla nebeskeho, oswetliž srdce každeho (KK 1709) o Božom milosrdenstve; daleko od tebe (Mária) postawenych oswetlugess žárami milosrdenstwa (BlR 18. st) utešuješ
2. svitanie: aurora: žare, gjtrny zore; matula: gjtrný záre (ASl 1740); pallantias: ránny žára (KS 1763); ulewenj bolesti sweg w rannjm žari hledal (PT 1796); žáre rozenymi gasnosti wzessla a slunce swe paprssleky na wrssjch hornjch ukazalo (HI 18. st)
F. Marya se swjti gako zare gitrnj (BRATISLAVA 1722) vyžaruje milosrdenstvo
3. horúčava, páľava: podobno gest kralowstwy nebeske zrnu horčičnemu, kterežto w žare člowek sil na rolj swu (Le 1730)
P. tpn Zar ( 1349), Ziar ( 1535 Žiar v Liptove VSO)

žiara
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) žiara aspoň farebný dojem, akým pôsobila žiara zlatého rúcha, matná slonovina
G (bez) žiary vzácne lístie a zase pozrela do žiary táboráka. Syn je už pre ňu
D (k) žiare ohňom. Skôr ako prisunieme syr k žiare , treba sfúknuť popol, lebo nám
A (vidím) žiaru že na oblohe som zazrel polárnu žiaru . Tu som už videl dosť. Teraz
L (o) žiare jeho ležiacu postavu v blikavej žiare ohňa, vycítila, že ešte nespí.
I (so) žiarou maska. Pretože som bola oslepená žiarou sviec, najskôr som ich nezbadala,
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) žiare ozývajú kroky, výkriky a výstrely, žiare dávnych požiarov a jas ďalekých
G (bez) žiar v dobe atómových a vodíkových žiar svieti ľudstvu na ceste do neznáma,
D (k) žiaram láskané začali trvať napriek žiaram na horizonte, zámkom vyletujúcim
A (vidím) žiare uľavila svojmu svedomiu, za polárne žiare so Šotovým menom na perách...
L (o) žiarach očkách nezábudok a pri ohnivých žiarach ruží podáva nám temné ľalie smútku.
I (so) žiarami zbor hviezdny ožiaruje, slnečnými žiarami svetlo predznačujúc, tak i tento

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko ŽIARA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 25×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
ŠVOŠOV, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 8×;
HUBOVÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 5×;
RAKOVO, okr. MARTIN – 4×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 4×;
BENICE, okr. MARTIN – 3×;
ZÁTURČIE (obec MARTIN), okr. MARTIN – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho prudká žiara et son vif éclat
a žiara, to et cette lueur, c'est
povedal, že ho žiara dit que l'éclat
žiary na ropných vrtoch torchères sur des puits de pétrole

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu