žiara -y mn. -e žiar ž. svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom: slnečná, polárna ž., oslepujúca ž., ž. ohňa, lampy, v ž-e reflektorov;
pren. ž. lásky
žiara -ry žiar ž.
lesk 1. odrazom svetla vznikajúci svetelný efekt na niečom hladkom • ligot • jas: lesk, ligot čepele • expr. blyskot • jagot • poet.: bleskot • trblot • trblet • subšt. glanc
2. pôsobivý, oslňujúci účinok • nádhera • veľkoleposť • sláva: vstúpil v plnom lesku, v plnej nádhere, veľkoleposti a sláve • subšt. glanc: frázy stratili svoj lesk, glanc • pren. kniž. nimbus: obklopuje ju nimbus hviezdy
p. aj nádhera, sláva, monumentalita
3. vyjadrenie silného citu, pocitu v očiach • záblesk • oheň: lesk, oheň v očiach pohasol • svetlo • žiara
svätožiara žiarivý kruh okolo hlavy pri zobrazovaní Boha, svätcov; symbol svätosti, slávy, hrdinstva • gloriola: svätožiara, gloriola na obrazoch svätých • žiara • aureola: aureola slávy • kniž. nimbus (obyč. pren.): obklopuje ho nimbus nedotknuteľnosti • poet.: svätokráž (Roy) • slávožiara
svetlo1 1. viditeľná časť elektromagnetického žiarenia vychádzajúca z prirodzených al. umelých zdrojov: denné, slnečné svetlo • svit: mesačný svit • jas (silné biele svetlo): jas lámp • kniž. prísvit: prísvit večera • žiara (svetlo vyžarované obyč. žeravým predmetom): oslepujúca žiara; žiara reflektorov • osvetlenie (svetlo pôsobiace v istom priestore): pracovať pri umelom osvetlení • kniž. iluminácia: slávnostná iluminácia • zastar. svetlosť: elektrická svetlosť (Kukučín) • det. žiža
2. p. svietidlo
žiara 1. intenzívne svetelné vlnenie • jas: žiara, jas blesku • svetlo (prudké): slnečné svetlo ho oslepilo • poet. žiar
2. p. svätožiara 3. p. žiar1, svetlo1 1 4. p. lesk 3
žiar1 vyžarované teplo • horúčava • horúčosť: žiar, horúčava letného slnka • páľa • páľava: z pece vychádza páľava • úpek (slnečný žiar) • poet. opal • zried. žiara
žiara, -y, 6. p. -e, mn. č. -e ž.
1. svetlo vyžarované niečím (obyč. žeravým predmetom), jas: slnečná ž., ž. ohňa, plameňa, lampy, mesiaca; ostrá, oslepujúca, jasná ž.; polárna, severná ž. svetelný úkaz vyskytujúci sa v polárnych oblastiach; Ohne horia, ich žiaru azda vidia až z Mostíc. (Ráz.); pren. ž. radosti, lásky, odhodlania (na tvári, v očiach) prejav radosti, lásky, odhodlania;
2. zried. (vysoká) teplota, páľa, horúčava šíriaca sa od niečoho (obyč. žeravého), vyžarované teplo; žiar: V slnečnej žiare a v panskej priazni rád sa zohrieval tento zlatoústy Ján. (Vans.); pren. Mladé životy spaľovala žiara týfovej horúčky. (Fr. Kráľ)
žár, žára% p. žiara
žiar, žiara ž [žá-] 1. vyžarovanie, lesk, jas: (Boh) byl gako slunce žár (CC 1655); nitor: žára, gasnost (KS 1763); x. pren zarj swetla nebeskeho, oswetliž srdce každeho (KK 1709) o Božom milosrdenstve; daleko od tebe (Mária) postawenych oswetlugess žárami milosrdenstwa (BlR 18. st) utešuješ 2. svitanie: aurora: žare, gjtrny zore; matula: gjtrný záre (ASl 1740); pallantias: ránny žára (KS 1763); ulewenj bolesti sweg w rannjm žari hledal (PT 1796); žáre rozenymi gasnosti wzessla a slunce swe paprssleky na wrssjch hornjch ukazalo (HI 18. st) F. Marya se swjti gako zare gitrnj (BRATISLAVA 1722) vyžaruje milosrdenstvo 3. horúčava, páľava: podobno gest kralowstwy nebeske zrnu horčičnemu, kterežto w žare člowek sil na rolj swu (Le 1730) P. tpn Zar ( 1349), Ziar ( 1535 Žiar v Liptove VSO)