žádosť% p. žiadosť
žiadosť [žia-, žá-] ž
1. ústny al. písomný prejav, ktorým sa niečo žiada, vyžaduje: k wassie zadosti ya to chczi vczinity (ŠARIŠ 1455); na žadost geho dalo se do meskich knich zapsaty (ŽILINA 1555); co žádáme, w skutku poznawame, wsse žádosti nasse bywagi slyssane, nam k potrebam dane, mimo očekawani (BV 1652); gest to žádosť rozkazowať wšeckim (DS 1795)
2. silná túžba, žiadostivosť, náruživosť: skromnost predpisuge mijru pokrmu a napoge a zdržuge žadost (OP 1685); desideratio: žádost, žádostiwost, chtjwost (WU 1750); y muzske pohlawj rozpalilo se w žádosťách mezy sebu (KB 1757); gak dluho žiwotna horučost w tele se nacházá, tak dluho nechť žádný se nedomnjwa, že oheň žádosti telesneg w nem docela zhasnuty gest (MPS 1777); musel ochoret pre žgadost penezi, ale ag to sotwa na tele, lež na misli (PUKANEC 1787)